Návrh novely Trestného zákona predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30.03.2023 na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. O návrhu novely Trestného zákona začne Národná rada Slovenskej republiky rokovať na májovej schôdzi.  

Viac informácií nájdete TU.

Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti navrhuje účinnosť novely Trestného zákona od 1. januára 2024. Tento termín sa však pravdepodobne bude posúvať. Časť návrhu týkajúca sa ochranných liečení a detencie má byť z dôvodu naliehavosti a otvorenia Detenčného ústavu účinná dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Zmeny v rámci novely Trestného zákona sa dotknú iba neskončených trestných vecí. Platí tu všeobecné pravidlo o časovej pôsobnosti Trestného zákona uvedené v § 2 ods. 1, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Tieto zmeny je orgán činný v trestnom konaní alebo súd povinný v neskončených konaniach prehodnotiť z úradnej povinnosti, to znamená, že nie je potrebné, aby obvinený podával napr. žiadosť alebo návrh.

Zmeny novely Trestného zákona sa budú týkať aj právoplatne skončených trestných vecí, ak ide o odsúdenie za čin, ktorý už podľa novej právnej úpravy z dôvodu zániku trestnosti činu už nie je trestným činom a uložený trest nebol ešte celkom vykonaný. V takomto prípade súd rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. To sa týka všetkých trestov, v rátane podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Aj v tomto prípade bude súd konať z úradnej povinnosti a nie je potrebné, aby obvinený podával napr. žiadosť alebo návrh.

Novela Trestného zákona sa snaží posunúť trestnoprávnu politiku Slovenskej republiky od represívnej k restoratívnej justícii, teda od tej, ktorá má za cieľ hlavne potrestanie páchateľa trestného činu (najmä nepodmienečným trestom odňatia slobody), k tej, ktorá má za cieľ odstránenie škodlivého následku, teda vysporiadanie sa s tým čo sa stalo.

Novela zlepšuje postavenie poškodeného, a to tak zlepšením jeho možnosti dosiahnuť rozhodnutie o náhrade škody už v rámci trestného konania, ako aj zlepšením jeho procesného postavenia ako strany trestného konania.  

Novela ďalej zefektívňuje výkon a vymáhateľnosť alternatívnych trestov, zavádza tzv. krátkodobý trest odňatia slobody, mení výšku škody, prináša novú úpravu drogových trestných činov, a mnoho ďalšieho.

Restoratívna justícia je proces, ktorého snahou je vyriešiť nepriaznivé následky trestného činu, umožniť obeti vysporiadať sa s tým, čo sa jej stalo, páchateľovi uvedomiť si následky jeho konania, a to všetko pomocou stretnutí pod odborným dohľadom probačného a mediačného úradníka. Restoratívna justícia má teda za cieľ vyriešiť konflikt, ktorý vznikol trestným činom medzi páchateľom a obeťou, jej blízkymi, komunitou alebo spoločnosťou, zistiť príčinu spáchania trestného činu, odstrániť jeho následky alebo sa dohodnúť na ich odstránení, pričom nemusí vždy ísť iba o náhradu škody.

Novela Trestného zákona prináša aj právnu úpravu krátkodobého trestu odňatia slobody v komplexe zmien, ktorých účelom je efektívnejšie pôsobiť na nápravu páchateľa. Je pravdou, že trest odňatia slobody v krátkej výmere môže súd uložiť už teraz, preto nejde o nový druh trestu, ale skôr o nový typ trestu odňatia slobody, pretože krátkodobý trest bude mať iný spôsob výkonu  a rovnako tak rozdiel bude aj po jeho výkone.

Úlohou krátkodobého trestu odňatia slobody je páchateľa osobnou skúsenosťou upozorniť, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania alebo dôsledne spolupracoval pri výkone alternatívnych trestov a uložených povinností alebo obmedzení.

Krátkodobý trest odňatia slobody by mal súd uložiť páchateľovi, na ktorého je vhodné pôsobiť okamžitým výkonom trestu, napr. vzhľadom na trestný čin ktorého sa dopustil (napr. opakované ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, neoprávnené prechovávanie omamnej látky, poškodzovanie cudzej veci apod.), alebo vzhľadom na povahu alebo osobnosť páchateľa, kedy sa nejedná ešte o kriminálne narušeného páchateľa, avšak je vhodné, aby sa na neho pôsobilo aj výkonom trestu odňatia slobody, aby si uvedomil, čo mu hrozí pri ďalšom páchaní trestnej činnosti a že je v jeho záujme, aby sa napravil, aby sa už do výkonu trestu opäť nedostal. Preto sa má krátkodobý trest odňatia slobody uložiť iba páchateľovi, ktorý v posledných piatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Výkon trestu vo výmere od dvoch týždňov do štyroch týždňov bude zameraný na individuálnu prácu s odsúdeným s osobitným dôrazom na realizáciu pracovných činností zabezpečujúcich chod ústavu alebo pracovných činností v prospech orgánov verejnej správy. V prípade trestu vo výmere presne tri mesiace bude odsúdený okrem vykonávania pracovných činností aj povinne zaradený do špecializovaného resocializačnému programu zohľadňujúceho jeho osobnosť a charakter trestnej činnosti.

Tým, že krátkodobý trest odňatia slobody bude môcť súd uložiť popri alternatívnom treste alebo aj popri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody, po jeho výkone odsúdený bude tak povediac naďalej pod dohľadom, musieť dodržiavať napr. podmienky probačného dohľadu, dodržiavať podmienky skúšobnej doby, vykonať trest verejnoprospešnej práce, plniť uložené povinnosti a obmedzenia, atď., naďalej sa s ním teda bude pracovať na jeho náprave.  

V súčasnosti odsúdený môže požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po výkone:

• 1/2, ak je odsúdený za prečin
• 2/3, ak je odsúdený za zločin
• 3/4, ak je odsúdený za obzvlášť závažný zločin

Podmienkou podmienečného prepustenia je, že súd môže očakávať, že odsúdený už povedie riadny život. Súčasná právna úprava nerozlišuje, či odsúdený napr. nahradil škodu, alebo sa dohodol s poškodeným na jej náhrade alebo inom odstránení škodlivého následku trestného činu. Teda rovnakú lehotu na podmienečné prepustenie majú tí, ktorí sa snažia odstrániť alebo znížiť dopad svojho konania na poškodeného, ako aj tí, ktorí neurobia nič.

V novele Trestného zákona ministerstvo spravodlivosti navrhuje premietnuť pozitívne účinky restoratívnych procesov do skoršej lehoty k podmienečnému prepusteniu. Odsúdení, ktorí prejdú restoratívnym procesom – mediáciou, ktorej výsledkom je dohoda o odstránení škodlivého následku trestného činu, budú môcť požiadať o podmienečné prepustenie skôr:

• po výkone 1/3 trestu odňatia slobody, ak sú odsúdení za prečin
• po výkone 1/2 trestu odňatia slobody, ak sú odsúdení za zločin

Takýmto benefitom v podobe možnosti skoršieho podmienečného prepustenia sa zohľadňuje prístup páchateľa k poškodenému a rovnako tak skutočnosť, že takýto páchatelia, ktorí prejdú mediáciou pod odborným dohľadom probačného a mediačného úradníka, si uvedomujú dôsledky trestného činu, príčiny svojho konania a proces ich nápravy je u nich lepšie započatý a úspešnejší.

Novelou sa navrhuje posunutie hranice škody:

a) malá škoda:  266 € → 500 €

b) väčšia škoda: 2.660 € → 5000 €

c) značná škoda: 26.600 €→ 50 000 €

d) škoda veľkého rozsahu: 133.000 € → 250 000 €

Od 1.1.2006 od kedy nadobudol účinnosť Trestný zákon (z. č. 300/2005 Z.z.) sa hranica škody zakladajúca trestnoprávny postih nemenila. Celkový hospodársky vývoj, inflácia, posúvanie minimálnej mzdy, a iné relevantné ekonomické faktory si vyžiadali aj zvýšenie jednotlivých hraníc škody. Minimálna mzda ako hľadisko zvýšenia predstavuje cca 700 Eur, inflácia úroveň cca 428 Eur. Suma 500,- Eur ako hranica malej škody je výsledkom kompromisu zohľadňujúcim aj počet agendy, ktorá sa v dôsledku tejto zmeny presunie z orgánov činných v trestnom konaní na orgány prejednávajúce priestupky.

Zmena výšky škody v Trestnom zákone znamená posunutie trestnosti smerom nadol pri trestných činoch, pri ktorých je jedným zo znakov skutkovej podstaty škoda alebo rozsah, ako aj pri trestných činoch, pri ktorých je škoda alebo rozsah znakom kvalifikovanej (prísnejšej) skutkovej podstaty. To znamená, že pôjde o trestný čin až od sumy 500 Eur, do sumy 500 Eur pôjde o priestupok.

Napr. ukradnutie bicykla v hodnote 300 Eur už nebude po novele trestný čin, ale priestupok. 

Rovnako tak, ak niekto teraz spáchal napr. trestný čin poškodzovania cudzej veci a spôsobil tým škodu 3.000 Eur, je teraz postihovaný v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty určenej pre väčšiu škodu. Po novele už 3.000 nenaplní znak „väčšia škoda“, a preto by bol postihovaný v základnej skutkovej podstate, v ktorej je malá škoda. 

Z toho dôvodu, aby sa neposúvala nadol trestnosť korupcie, pri trestných činoch korupcie novela ponecháva status quo (súčasný stav) a stanovuje pevnú sumu 133.000 Eur.

Zároveň sa novelou vytvára fakticky nová hranica škody, kedy sa pri majetkových a hospodárskych trestných činoch spáchaných v rozsahu najmenej 1.000.000 Eur zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej pre trestný čin spáchaný vo veľkom rozsahu o polovicu.

Nejde o žiadne agresívne znižovanie sadzieb. Sadzby za majetkové a hospodárske trestné činy sú v porovnaní jednak s inými trestnými činmi ako aj inými právnymi poriadkami v európskom priestore neprimerane prísne, v tomto prípade išlo iba o ich zmiernenie. Napriek tejto zmene, zostanú naďalej trestné sadzby vyššie než v ostatných trestných zákonníkoch okolitých štátov.

Nová definícia obzvlášť závažného zločinu zabezpečí, že napriek zníženiu niektorých trestných sadzieb všetky obzvlášť závažné zločiny zostanú naďalej v kategórií obzvlášť závažného zločinu (§ 11 ods. 3).

Pri niektorých trestných činoch, napr. porušovanie finančných záujmov EU, skrátenie dane a poistného, daňový podvod, sa trestné sadzby sprísňujú.

Novelou sa zároveň navrhuje prísnejší postih pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, ktoré boli spáchané v rozsahu najmenej 1 mil. Eur.  Pomocou všeobecného pravidla v § 38a sa zvýši spodná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu, čo napr. pri trestnej sadzbe vo výške 6 až 12 rokov znamená zmenu na 9 až 12 rokov trestu odňatia slobody. Súčasný Trestný zákon od škody vo výške 133.000 Eur už nerozlišuje, či bol trestný čin spáchaný napr. v rozsahu 200 tisíc alebo 2 milióny, všetko spadá pod škodu veľkého rozsahu. Ministerstvo spravodlivosti chce týmto spôsobom oddeliť takúto škodu v mimoriadne veľkom rozsahu od škody veľkého rozsahu. 

Novela Trestného zákona reaguje aj na pretrvávajúci problém s vodičmi, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. V roku 2022 polícia prichytila celkovo 10.078 vodičov pod vplyvom alkoholu, a z toho   4.528 bolo pod vplyvom alkoholu až v takej miere, že sa dopustilo trestného činu – ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Novelou sa priamo do Trestného zákona definuje stav vylučujúci spôsobilosť na 1 promile, čo je praxou ustálená hranica a hodnota, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiaden – teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť vozidlo. Zároveň ako reakcia na zvyšujúci sa počet vodičov pod vplyvom alkoholu nad 2 promile sa zavádza nová hranica „stav ťažkej opitosti“, kde sa navrhuje aj prísnejší postih.

Novela sprísňuje postih pri treste zákazu činnosti, kde zvyšuje dolnú hranicu tohto trestu v závislosti od závažnosti trestného činu, zvyšuje hranice peňažných trestov a tiež trestných sadzbieb pri trestných činoch, kde prišlo k poškodeniu zdravia alebo života. Páchateľ tak môže byť potrestaný na minimálne dva, štyri alebo šesť rokov trestu zákazu činnosti viesť motorového vozidlo, peňažný trest v minimálnej výške 500 eur a ďalšie tresty, ktoré umožňuje súdu ukladať trestný zákon. O obmedzení osobnej slobody by sa malo uvažovať až po tom, čo sa miernejšie formy pôsobenia na páchateľa prostredníctvom alternatívnych trestov, obmedzení a povinností opakovane ukázali ako nedostatočné. Aj pre tieto prípady zákon ponúka krátkodobý trest odňatia slobody. Po výkone tohto trestu sa na páchateľa bude hľadieť ako keby nebol odsúdený, aby sa minimalizovali dopady na jeho ďalší život. Ak by stratil bezúhonnosť, stratil by spôsobilosť pre výkon mnohých povolaní, zamestnaní, či funkcií.

Bližšie informácie o zmenách v právnej úprave súvisiacich s alkoholom za volantom sú dostupné TU.

Novela Trestného zákona reaguje na problémy aplikačnej praxe a požiadavky tak širokej verejnosti ako aj tej odbornej. Navrhuje sa oddeliť trestnoprávny postih tzv. užívateľov od tzv. dílerov, vytvorením samostatných trestných činov – Neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky (§ 171) a Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou (§ 173). Rovnako sa vytvára aj samostatný trestný čin postihujúci pestovanie rastlín alebo húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky Neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku (§ 172).

Zásadnou zmenou je, že pri posudzovaní závažnosti drogových trestných činov už nebude rozhodujúca lokálne i časovo kolísajúca “trhová” cena drogy v mieste a čase činu ale exaktné zistené množstvo – váha drogy. Takže sa upúšťa od doterajšieho problematického určovania rozsahu činu cez neurčitý pojem „obvykle jednorázová dávka“ a zavádza sa určovanie cez presné množstvá. Dôležitým novým prvkom je aj zavedenie drogového priestupku do priestupkového zákona, čo umožní menej závažné delikty prechovávania menšieho množstva drog, najmä pri mladistvých a prvopáchateľoch prejednať iba ako priestupok.

Bližšie informácie o zmenách v právnej úprave drogových trestných činov sú dostupné TU.

Nie, neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva drogy v množstve, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka ostáva naďalej trestným činom. V zmysle návrhu § 171 je neoprávnené prechovávanie drogy v nepatrnom množstve a malom množstve prečinom, u ktorého je možné aplikovať materiálny korektív (§ 10 ods. 2), v zmysle ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná (u mladistvých vo veku od 14 do 18 rokov nejde o prečin, ak je jeho závažnosť malá). Trestné veci, u ktorých bude aplikovaný materiálny korektív budú následne postúpené príslušnému orgánu na prejednanie v priestupkovom konaní. Ak by priestupkový zákon nebol doplnený o drogový priestupok prechovávania drogy, trestné konanie by muselo byť zastavené a páchateľ by nemal byť ako ďalej riešený. Uvedené doplnenie priestupkového zákona doposiaľ absentovalo, čo mohlo samo o sebe predstavovať limitujúci faktor aplikácie materiálneho korektívu v najmenej závažných typov drogovej trestnej činnosti.   

Mediáciou a restoratívnymi programami vykonávanými pod odborným vedením probačného a mediačného úradníka. Cieľom je vyriešiť konflikt, ktorý vznikol trestným činom medzi páchateľom a obeťou, jej blízkymi, komunitou alebo spoločnosťou, zistiť príčinu spáchania trestného činu, odstrániť jeho následky alebo sa dohodnúť na ich odstránení s aktívnym zapojením všetkých osôb dotknutých deliktom a nemusí vždy ísť iba o náhradu škody. O to sa snaží mediačný úradník na stretnutiach, pričom môže ísť o tzv. priamu mediáciu, kedy sa poškodený a páchateľ priamo stretnú, alebo aj nepriamu mediáciu, kedy takéto stretnutia mediačného úradníka s poškodeným a páchateľom prebiehajú oddelene, alebo aj o tzv. mediačnú konferenciu, kedy je do týchto stretnutí zapojená aj širšia komunita (napríklad pri vyriešení škodlivého následku na životnom prostredí, kde je činom často dotknutých viacero subjektov – od vlastníkov pozemkov až po štát).

Bližšie informácie o mediácii a restoratívnej justícii sú dostupné TU.

Nie, toto je restoratívna novela Trestného zákona. Kompetencie generálneho prokurátora sú upravené v Trestnom poriadku, v zákone o prokuratúre, v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a ďalších zákonoch.

V novele Trestného poriadku, ktorá je súčasťou novely Trestného zákona, sme sa sústredili na zmeny tých ustanovení, v ktorých bola potreba zmeny vyvolaná v dôsledku zmien navrhovaných v Trestnom zákone.

Veľká novela Trestného poriadku, ktorej cieľom sú koncepčné zmeny v trestnom procese – najmä jeho zrýchlenie a zjednodušenie pri rešpektovaní práva na obhajobu, je predmetom iného legislatívneho procesu, ktorý je aktuálne v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom bolo uplatnených 701 pripomienok z toho 248 zásadných.

Bližšie informácie o pripravovanej novele Trestného poriadku sú dostupné TU.

Na úvod len upresňujúca poznámka, že návrh novely sa na akademickej pôde neprerokovával. Predstavoval sa odbornej verejnosti, aby bola komplexne informovaná o restoratívnej filozofii, cieľoch a obsahu navrhovanej úpravy, keďže kolegovia boli informovaní iba parciálne v podstate len z médií o tých témach, ktorým sa venovali médiá. Chceli sme vytvoriť priestor na oboznámenie sa s novými pravidlami, na vecnú diskusiu s kolegami o tom, čo ovplyvní ich každodennú prácu a má jej dať väčšiu zmysluplnosť. Vypočuť si ich názor a sme radi, že navrhované zmeny privítali a veria v to, že pre slovenskú spoločnosť budú prínosné.

Rozhodli sme sa pre tento postup aj preto, že na príprave návrhu sa podieľalo viacero top expertov z akademickej sféry. Právnické fakulty sa úplne prirodzene ujjali role hostiteľa verejných dišpút na podporu rozšírenia progresívnych trendov restoratívnej justície. Koniec koncov správnosť tohto trendu potvrdili aj viaceré výskumné projekty právnických fakúlt. Návrh novely Trestného zákona, ktorý je súčasťou projektu restoratívnej justície považujeme za spoločné dielo právnickej komunity. A kde môže byť slobodnejšia vecná diskusia ako na akademickej pôde?

Návrh novely Trestného zákona je výsledkom spoločnej práce viac ako stovky odborníkov zo všetkých zložiek justície, prokuratúry, polície, advokácie, akademickej obce a mimovládneho sektora. Akademickú pôdu považujeme za dôležitý a vhodný priestor na vedenie odborných diskusií o pripravovaných koncepčných zmenách právnej úpravy, ktorých cieľom nie je víťazstvo ale progres. Boli by sme veľmi radi, keby sa aj v budúcnosti pokračovalo v nastolenom trende a aby sa pri podstatných zmenách základných právnych kódexov hľadala čo najširšia odborná zhoda. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra Viliama Karasa takto postupuje aj v iných témach, vrátane aktuálnych prác na zmene Trestného poriadku. V záujme posilnenia odborného rozmeru ministerstvo vydalo aj záväznú inštrukciu, ktorá v prípade tvorby právnych predpisov zásadnej povahy podrobne upravuje činnosť kolégia ministra a expertných skupín. Veríme, že podľa týchto pravidiel sa bude postupovať aj v budúcnosti.

Internú inštrukciu MS SR č. 4/2023 nájdete TU.

Alternatívne tresty sú tie, ktoré nie sú spojené s okamžitým výkonom trestu odňatia slobody. Sú to v podstate tresty, ktoré sú alternatívou k trestu odňatia slobody. V rámci novely zavádzame ako nový alternatívny trest – trest verejnoprospešnej práce, ktorý nahrádza trest povinnej práce. Novelou upravujeme pravidlá pre alternatívne tresty, uľahčujeme ich kombinácie aj s uložením rôznych obmedzení a povinností tak, aby sudca mohol páchateľovi uložiť “sankciu na mieru”. Navrhujeme riešenia, ktoré odstránia rôzne prekážky ich využívania, aby sa viac ukladali a využil sa tak ich prevýchovný potenciál. Ukladanie trestu odňatia slobody má byť pri prečinoch ale aj pri menej závažných zločinoch posledné riešenie. Každý sa môže dopustiť chyby a keď ju urobí, už sa nedá zmeniť to čo sa stalo. Ale dá sa zmeniť to, čo sa stane v budúcnosti, ako sa postaví páchateľ ku svojmu činu, ako sa vysporiada s poškodeným a spôsobeným následkom trestného činu. Tam smerujú mnohé úpravy a motivačné prvky novej právnej úpravy.

Bližšie informácie o alternatívnych trestoch sú dostupné TU.