Restoratívna justícia

Aliancia nevládnych organizácií pôsobiacich pri OSN v oblasti prevencie kriminality a trestnej justície formulovala pracovnú definíciu restoratívnej justície a jej možnosti nasledovným spôsobom: „Restoratívna justícia je proces, pri ktorom všetky strany majúce účasť na určitom trestnom čine sa stretávajú spoločne za účelom kolektívneho posúdenia, ako vyriešiť nepriaznivé následky trestného činu a jeho budúce dôsledky. “

 

Restoratívna justícia vo všeobecnej rovine je vnímaná a prezentovaná ako iné nazeranie na trestný čin, čo si kontinuálne vyžaduje aj iný prístup k riešeniu následkov trestného činu. Tento aspekt v rámci novelizácie Trestného zákona nám po prvýkrát umožňuje tvorbu systémových opatrení v širšom slova zmysle.  Aj na základe tohto poznania možno konštatovať, že samotný restoratívny koncept je začlenený a vnímaný v trestnom konaní ako moderný prístup, ktorý sa začal etablovať v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.  

 

Idea restoratívnej justície v našich podmienkach bola najčastejšie skloňovaná v rokoch 2004 až 2008. Bolo to obdobie vzdelávacích programov, seminárov, ktoré boli realizované prostredníctvom odborných tímov zo zahraničia (Belgicka). Následná stagnácia restoratívnosti ako celku, mala zostupný charakter až do roku 2021, ktorý je významný z pohľadu Národného projektu: „Budovanie a posilnenie alternatívneho riešenia súdnych sporov prostredníctvom mediácie a efektívneho využívania nástrojov restoratívnej justície v Slovenskej republike (ďalej len „ADR“).“

 

Existencia konceptu restoratívnej justície nám v odbornej ale aj aplikačnej praxi naznačuje, že je to správna cesta.  Jednotlivé činnosti a prístupy zo stany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky boli posilnené prostredníctvom získaných dát z projektu ADR a základných dokumentov, ktoré tvorili hodnotový a odborný rámec nazerania na problematiku restoratívnej justície, napr.:  

 

    • Odporúčanie Rady Európy CM/Rec (2018)8 o restoratívnej justícii v trestných veciach 
    • Odporúčanie Rady Európy č. R (99) 19 o mediácii v trestných veciach, ale aj 
    • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa  stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.

 

Vyjadrenie jedného zo zakladateľov restoratívnej justície (H. Zehra) je známe tým, že o restoratívnej justícii hovorí ako o správnej veci, ktorú je treba správne robiť. „Mali by sme sa zaoberať obeťami a reagovať na ich potreby, páchatelia by mali byť zapojení do procesu…“

 

Základným „cieľom“ restoratívnej justície a navrhovanej zmeny v Trestnom zákone je, aby jednotlivé programy „restoratívnosti“ mohli pružne reagovať na potreby aplikačnej praxe tak, aby boli dostupné v každom štádiu trestného konania bez ohľadu na závažnosť spáchaného skutku. Ide o poskytnutie služby občanom, ktorí sú v procesnom postavení poškodeného (obeti), resp. v pozícii páchateľa trestného činu. Medzi čiastkové ciele možno zaradiť aj pozitívny dopad v prípade prečinov, kde sa očakáva, že prostredníctvom mediácie v trestných veciach sa zvýši počet prípadov, ktoré budú ukončené v priebehu prípravného konania (dohoda, konsenzus – zmier). Ak ide o zločiny, tu sa vytvára nový priestor, kde poškodený a páchateľ môžu prejsť restoratívnym – ozdravným procesom (na základe ich slobodného rozhodnutia). Cieľom takto nastaveného systému je riešiť  životnú situáciu, ktorá vznikla v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom tak, aby facilitatívne (mediačné) procesy neboli limitované len „náhradou škody“, ale aby reagovali aj na otázky zamerané na budúcnosť. Očakáva sa, že restoratívne programy, tak ako v zahraničí, aj na Slovensku dokážu posilniť proces reintegrácie páchateľa do spoločnosti, ktorý súčasne preberá zodpovednosť za spáchaný trestný čin vo vzťahu k obeti a komunite.  

Ďalším čiastkovým cieľom navrhovanej zmeny je profesionalizácia probačnej a mediačnej služby, ktorá sa v súčasnosti nachádza v stagnačnom móde. Tieto ale aj ďalšie ciele možno dosiahnuť za predpokladu, že dôjde k navýšeniu počtu probačných a mediačných úradníkov. 

V rámci komparácie zrealizovaných restoratívnych programov na Slovensku sa zistilo, že aplikačná prax využívania mediácie v trestných veciach je rôznorodá v rámci jednotlivých krajov. Navrhované zmeny v Trestnom zákone dokážu reflektovať na každé štádium trestného konania, čo bude mať pozitívny dopad pre poškodených a následne na páchateľov trestného činu, komunitu a spoločnosť. Ak účastníci trestného konania prostredníctvom probačného a mediačného úradníka (ako nestrannej a neutrálnej osoby) dokážu zmierniť alebo odstrániť konfliktný stav, ktorý vznikol v súvislosti s trestným činom, formou „konsenzu“ (dohody),  vytvára sa reálny predpoklad, že dôjde k zníženiu miery rizika recidívy.  

 

Naším záujmom je identifikovať jednotlivé oblasti rizikovosti a predísť možnej recidíve páchateľa voči členom jednotlivých komunít a spoločnosti ako celku, a na druhej strane zefektívniť tie oblasti, ktoré majú pozitívny dopad na poškodeného, obeť trestného činu a komunitu, kde sa trestný čin stal. Preto sme toho názoru, že nadišiel čas, aby sme sa posunuli smerom k  európskym trendom a nazerali  na trestný čin komplexnejšie ako na určitú negatívnu udalosť, ktorá zasiahla viacerých členov občianskej spoločnosti a spôsobila rôzne typy škodlivých následkov. Snažiť sa za aktívneho zapojenia dotknutých subjektov v štátom riadenom odbornom postupe cestou mediácie a následne aj probácie pôsobiť na osoby, ktorých sa táto udalosť – trestný čin dotýka. Na uvedomenie páchateľa svojho konania proti pravidlám, vcítenie sa do role obete, prijatie ľudskej i materiálnej zodpovednosti za delikt a jeho následok, vyvolať snahu a vytvoriť podmienky pre jeho nápravu a dosiahnutie zmierenia medzi páchateľom a obeťou. Osoby dotknuté trestným činom majú byť schopné spoločného súžitia, komunikovať a akceptovať sa bez skrytej či otvorenej nenávisti v rámci občianskej spoločnosti, sociálnej alebo lokálnej komunity, v ktorej žijú.  

 

To je podstatou a úlohou restoratívneho prístupu, restoratívnej služby, restoratívnej justície.

 

Prívlastok “občianska” spoločnosť by mal určovať, že v centre záujmu pôsobenia štátu a jeho systému právnych, nápravných a výchovných nástrojov a postupov by aj pri reakcii na spáchanie trestného činu mal byť občan. Tak občan, ktorý sa stal obeťou trestného činu, ako aj občan, ktorý sa trestného činu dopustil,  ako je občan, ktorý sa stal jeho svedkom alebo bol inak trestným činom dotknutý alebo ho len vnímal ako odborná či laická verejnosť. 

Súčasný návrh Trestného zákona po prvý krát vo svojej existencii vytvára výrazný priestor pre implementáciu restoratívnych programov v trestnom konaní, zohľadňuje okrem iného postoj páchateľa, ktorý prevzal zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným (prostredníctvom mediácie v trestných veciach) dospejú k vzájomnej dohode formou konsenzu, na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, napr.: 

 

  • v ustanovení § 34 ods. 5 (Zásady ukladania trestov) sa dopĺňa medzi okolnosti, na ktoré má súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, písmeno d), ktoré znie: „u páchateľa na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu, na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na súhlas páchateľa vykonať probačný program podľa osobitného predpisu“ 
  • v ustanovení § 35a (Zásady ukladania ochranných opatrení) sa dopĺňa text: „Pri ukladaní ochranného opatrenia sa prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu“ 
  • pri upustení od potrestania § 40 sa vkladá nový odsek, ktorý umožňuje upustiť od potrestania páchateľa „…iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“ 
  • pri § 40a podmienečné upustenie od potrestania – sa opäť žiada, aby páchateľ „…vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení, alebo sa páchateľovi určí povinnosť v určenej dobe uhradiť škodu alebo uzavrieť s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“ 
  • do možnosti skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čím sa prispeje k úspešnejšej reintegrácii páchateľa do spoločnosti a nahradení škody, resp. inej ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom 
  • dochádza po prvý krát v existencii trestných kódexov k pomenovaniu restoratívneho programu, „Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie mimosúdne riešenie konfliktu medzi obvineným a poškodeným zabezpečené probačným a mediačným úradníkom, ktorého cieľom je najmä vysporiadanie sa s následkami trestného činu a uzavretie dohody o náhrade škody alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“ 
  • a iné. 

Takto nastavený implementačný proces restoratívnej justície v podmienkach Slovenskej republiky bude regulovaný prostredníctvom restoratívnych programov v podobe mediácie v trestných veciach, ktorej realizátorom bude probačný a mediačný úradník ako nestranná a neutrálna osoba v celom procese. Základným prvkom uplatňovania restoratívnosti prostredníctvom navrhovaných zmien v Trestnom zákone je skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní, resp. súd, prípadne iný oprávnený subjekt, bude v priebehu celého trestného konania overovať možnosť dobrovoľného riešenia následku spôsobeného trestným činom zo strany obvineného a poškodeného. Ak pre účely určenia druhu a výmery sankcie posudzujeme postoj obvineného k spáchanému následku trestného činu, nemožno akceptovať fikciu, že postoj obvineného sa považuje za „pozitívny“ len v prípade uzavretia dohody, resp. že len v takom prípade sa bude vôbec zohľadňovať. Všetky informácie potrebné pre ďalší postup rozhodujúceho subjektu obsahuje správa z mediácie. Týmto sa vytvára širší priestor pre prevzatie zodpovednosti obvinenej/odsúdenej osoby za svoje konanie, a na strane poškodenej osoby môže vo väčšej miere dôjsť k zmierneniu ujmy, ktorú utrpela a dosiahnutiu potencionálnej „kompenzácie“ vo forme/podobe, ktorá je pre ňu najviac prijateľná a súčasne dokáže minimalizovať ďalší potencionálny sociálny konflikt. Návrh zákona posilňuje poškodeného/obeť trestného činu v podobe, ktorá na prvý pohľad môže byť vnímaná ako „nevýrazná“, ale pre obeť trestného činu, práve tieto restoratívne programy zásadným spôsobom o.i. predchádzajú aj druhotnej viktimizácii atď.  Možno konštatovať, týmto prístupom sa výrazným spôsobom posilňuje a akceptuje oblasť legislatívneho a materiálneho prostredia pre napĺňanie cieľov definovaných v aktoch EÚ a Rady Európy: 

 

    • dostupnosť mediácie pre každú poškodenú osobu 
    • využitie mediácie v trestných veciach všeobecne bez skúmania a aplikovania kritéria závažnosti  
    • dostupnosť mediácie vo všetkých fázach trestného konania, tzn. napr. i po odsúdení v období výkonu už uloženej sankcie. 

Zmena v prístupe a spôsobe zaobchádzania s mladistvými obvinenými je determinovaná a inšpirovaná „Odporúčaním Výboru ministrov členských štátov o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva prijaté Výborom ministrov 22. marca 2017“, a taktiež s „Odporúčaniami  CM/Rec (2010)1 Výboru ministrov členských štátov o  pravidlách Rady Európy týkajúcich sa probačného dohľadu“.  V tomto kontexte „komunitné sankcie a opatrenia“ udržiavajú podozrivých alebo páchateľov v komunite a zahŕňajú určité obmedzenia prostredníctvom uloženia podmienok a/alebo povinností. Tento pojem označuje všetky sankcie uložené súdnym alebo správnym orgánom a všetky opatrenia prijaté pred rozhodnutím o sankcii alebo namiesto neho. Vykonávacie orgány (spravidla probačná služba) spolupracujú s ostatnými orgánmi justičného systému, s podpornými agentúrami a so širšou občianskou spoločnosťou.