Európska prokuratúra a subvenčný podvod
Cieľom navrhovaných zmien v Trestnom zákone i Trestnom poriadku (prechodné ustanovenia) je, aby odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona vo všetkých veciach, ktoré podľa čl. 21 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len “Nariadenie o EPPO”), spadajú do právomoci EPPO, prešlo vyšetrovanie zo slovenských orgánov na Európsku prokuratúru.
Bližšie informácie o Európskej prokuratúre (EPPO) a jej fungovaní sú dostupné na stránke Rady EÚ.
Na právnom základe Nariadenia o EPPO začala od 1. júna 2021 svoju činnosť Európska prokuratúra ako nezávislý orgán Európskej únie zodpovedný za vyšetrovanie, trestné stíhanie a za podávanie obžaloby na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom EÚ vrátane: podvodov, korupcie, prania špinavých peňazí, cezhraničných podvodov v oblasti DPH.
Potenciál Európskej prokuratúry však Slovenská republika nevyužíva, hoci medzi prvými štátmi vykonala potrebné úkony k vymenovaniu európskeho prokurátora za SR a európskych delegovaných prokurátorov za SR. Títo boli vymenovaní do funkcie, ich agenda je však značne obmedzená. Dôvodom tohto stavu je, že vnútroštátna právna úprava SR obsahuje prekážky, ktorých dôsledkom je, že závažné trestné veci, ktoré by v iných štátoch v súlade s čl. 21 Nariadenia o EPPO vyšetrovali prokurátori EPPO, na Slovensku aj naďalej vybavujú vnútroštátni prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Podstata spomínanej prekážky spočíva v tom, že Nariadenie o EPPO v čl. 25 ods. 3 písm. a) obsahuje pravidlo, že horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti EPPO musí byť vyššia ako horná hranica trestnej sadzby ustanovená za neoddeliteľne spojený trestný čin.
Čo to znamená? Najlepšie to pochopíme na príklade.
Ak bol spáchaný podvod v súvislosti s projektom, pri ktorom boli použité prostriedky EÚ (70%) a zároveň aj prostriedky štátneho rozpočtu SR (30%), boli jedným konaním spáchané v súbehu (popri sebe) dva trestné činy a to:
- Trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ (§ 261 TZ); voči prostriedkom EÚ a
- Trestný čin subvenčného podvodu (§ 225 TZ); voči prostriedkom z rozpočtu SR.
Vzhľadom na to, že pri trestnom čine subvenčného podvodu sú podľa platnej právnej úpravy ustanovené vyššie trestné sadzby ako pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov EÚ (viď tabuľka nižšie), na vyšetrovanie a stíhanie takýchto trestných vecí je stále príslušná slovenská vnútroštátna prokuratúra (ÚŠP), a nie EPPO.
Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie (§ 261) | 6 mes. – 3 roky (bez rozsahu) | Subvenčný podvod (§ 225) | 1 – 5 rokov (bez rozsahu) |
6 mes. – 3 roky (bez rozsahu) | 1 – 5 rokov (bez rozsahu) | ||
1 – 4 roky (bez rozsahu) | 2 – 5 rokov (bez rozsahu) | ||
1 – 5 rokov (väčšia) | 3 – 10 rokov (väčšia) | ||
3 – 8 rokov (značná) | 5 – 12 rokov (značná) | ||
7 – 12 rokov (veľká) | 10 – 15 rokov (veľká) |
Navrhovanou zmenou sa dosiahne stav, aby trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ (§ 261 TZ) bol prísnejšie trestný (s vyššou hornou hranicou trestnej sadzby), ako majú ustanovenú trestné činy (majetkové alebo hospodárske, s ktorými prichádza do úvahy súbeh (spáchanie dvoch alebo viacerých trestných činov jedným skutkom).
| Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie (§ 261) | 0 – 4 roky (bez rozsahu) | Subvenčný podvod (§ 255) | 0 – 3 roky (bez rozsahu) |
| 0 – 4 roky (bez rozsahu) | 0 – 3 roky (bez rozsahu) | ||
| 1 – 4 roky (bez rozsahu) | 6 mes. – 3 roky (bez rozsahu) | ||
| 2 – 9 rokov (väčšia škoda) | 1 – 5 rokov (väčšia škoda) | ||
| 3 – 11 rokov (značná škoda) | 3 – 10 rokov (značná) | ||
| 5 (6) – 16 rokov (veľká škoda) | 5 (6) – 15 rokov (veľká) | ||
| 7,5 (9) – 16 r. (mimoriadne veľká škoda) | 7,5 (9) – 15 rokov (mimoriadne veľká) | ||
| 7 – 16 r. (nebezpečné zoskupenie) | 7 – 15 r. (nebezpečné zoskupenie) |
Ďalšou zmenou je spresnenie pojmu “škoda” v § 124 TZ tak, aby zodpovedal jeho obsahu v Nariadení o EPPO a zahŕňal aj plnenia rozpočtu Európskej únie, rozpočtu priamo alebo nepriamo spravovaného alebo kontrolovaného Európskou úniou
Vzhľadom na to, že podľa čl. 22 ods. 1 Nariadenia o EPPO má do právomoci spadať iba úmyselné konanie alebo opomenutie, vypúšťa sa z Trestného zákona nedbanlivostná forma tohto trestného činu, ktorá bola upravená v § 263 TZ. Ani pri subvenčnom podvode (§ 225 TZ) sa nestíha nedbanlivostná forma, nakoľko podvodné konanie je zo svojej podstaty úmyselné konaním.
Z hľadiska verejného záujmu je neefektívne, ak EÚ vytvorila Európsku prokuratúru ako osobitný justičný orgán na vyšetrovanie závažných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a Slovenská republika ako jeden z 22 členských štátov zapojených do posilnenej spolupráce nemá vytvorené vnútroštátne legislatívne predpoklady na to, aby sa európski prokurátori vymenovaní za SR mohli ujať agendy, ktorá má spadať do právomoci EPPO.
Dôsledkom toho je, že tieto trestné veci aj naďalej vybavujú beztak preťažení prokurátori ÚŠP (podľa získaných informácií ide o viac ako 50 závažných trestných vecí).