Environmentálne trestné činy

Pokiaľ hovoríme o environmentálnych trestných činoch, majú sa na mysli trestné činy proti životnému prostrediu podľa Šiestej hlavy, Druhého dielu trestného zákona (§ 300 až § 310). Novela trestného zákona prináša zmeny vo vzťahu k trestným sadzbám a trestnosti činov voči životnému prostrediu.

Novela TZ má v oblasti environmentálnych trestných činov za cieľ harmonizovať trestné sadzby z pohľadu hodnôt, ktoré ako spoločnosť zastávame. Dlhodobo sa trestné sadzby pohybujú na nízkej úrovni, aj napriek tomu, že chránia predmet, ktorý sa týka všetkých a škody, ktoré sú na životnom prostredí páchané sú často nenapraviteľné a  trvalé. Novela diferencuje trestné činy podľa subjektívnej stránky na úmyselnú a hrubo nedbanlivostnú formu, kedy aj nastavenie trestnej sadzby už v skutkovej podstate zohľadňuje vzťah páchateľa ku skutku. 

 

SR zavádza nový druh subjektívnej stránky trestného činu vo forme hrubej nedbanlivosti. Tento pojem v rámci európskych štruktúr nie je žiadnou novinkou. Novela iba na vnútroštátnej úrovni odstraňujeme gold-plating a prináša zosúladenie pojmov v oblasti ochrany životného prostredia na vnútroštátnej úrovni s požiadavkami smerníc EÚ a Rady. Zároveň striktne z hľadiska sadzieb sa rozlišuje trestné činy podľa vzťahu páchateľa ku skutku, teda či páchateľ konal úmyselne alebo hrubo nedbanlivostnou formou. Pri najzávažnejších úmyselných trestných činoch bude môcť súd uložiť trest až po hornú hranicu trestnej sadzby vo výmere 12 rokov. Veľký vplyv na trestnosť skutkov bude mať zmena rozsahu škody spôsobenej trestným činom, ktorý sa vyskytuje ako kvalifikačný znak pri takmer všetkých trestných činoch proti životnému prostrediu. Hlavným cieľom novely je aj nastaviť systém tak, aby bolo možné postihovať všetky formy konania proti životnému prostrediu, na ktoré doteraz zákon nereflektoval, a to zadefinovaním skutkových podstát trestných činov, ktoré aplikačná prax požadovala.

Trestné sadzby v porovnaní s inými, hodnotovo zásadnejšími (život, zdravie) trestnými činmi boli dlhodobo nízke a bolo potrebné sa čo najviac priblížiť sadzbám iných členských štátov, ktoré ochrane životného prostredia kladú väčší dôraz. Nesprávna implementácia smerníc EÚ a Rady v oblasti ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi spôsobila tzv. gold-plating. Znamenalo to, že z pohľadu vnútroštátneho trestného práva doposiaľ na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu postačovala bežná nedbanlivosť aj napriek tomu, že požiadavky smerníc EÚ a Rady Európy vyžadovali hrubú nedbanlivosť, teda obzvlášť ľahostajné alebo závažné porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom. Okrem gold-platingu bolo potrebné doplniť aj definície niektorých konaní a trestných činov, ktoré nekorešpondovali s úpravou podľa smerníc.

  • Vytvorenie samostatných skutkových podstát podľa subjektívnej stránky trestného činu (úmysel, hrubá nedbanlivosť) a zohľadnenie v trestných sadzbách (napr. § 302 a § 302a).
  • Rozšírenie definície nakladania s odpadmi.
  • Harmonizácia trestných sadzieb z pohľadu predmetu ochrany a hodnôt, uznávaných spoločnosťou.
  • Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu o neoprávnené nakladanie s odpadmi.
  • Zmena trestania pri trestnom čine podľa § 305 ods. 2 tzv. týkajúca sa vjazdu vozidiel, plavidiel a lietadiel a s tým súvisiacich kvalifikačných znakov – priestupková recidíva a trestná recidíva
  • Pribúdajú nové trestné činy:
    • Neoprávnené nakladanie s prípravkami na ochranu rastlín, biocídmi a ich účinnými látkami (§ 304b)
    • Porušovanie ochrany zvierat (§ 305d)
    • Porušenie predpisov v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh (§ 306a)
    • Šírenie inváznych nepôvodných druhov (§ 309a)

Navrhované zmeny sú prispôsobené určeným cieľom, pričom zvyšovanie trestných sadzieb odzrkadľuje, v akej miere chce štát chrániť životné prostredie a prírodné zdroje, ktorými krajina disponuje. Rozšírenie definícií v trestnom zákone, odstraňovanie gold-platingu a zavedenie pojmu hrubej nedbanlivosti poukazuje na fakt, že SR je súčasťou európskych štruktúr a dodržiava to, k čomu sa zaviazala, okrem iného implementácii smerníc a aplikácií nariadení. Rozšírenie katalógu trestných činov proti životnému prostrediu pretavuje reálne skúsenosti z praxe do zákona a vyhovuje požiadavke na špecifikovania trestných činov v oblasti ochrany životného prostredia.