Trestné sadzby a škoda
Nielen v odbornej ale aj v laickej verejnosti prebieha už dlhšie obdobie diskusia o prísnych trestoch odňatia slobody pri majetkových, hospodárskych ale aj drogových trestných činoch, ktoré sú determinované najmä zákonnou úpravou pravidiel pre ukladanie sankcií a konkrétnych trestných sadzieb za tieto trestné činy a ich závažnejšie kvalifikované podoby.
V tomto kontexte sa nám ponúka filozofická otázka, že aký trest je vlastne primeraný a či má v občianskej spoločnosti 21. storočia byť prioritou diskusia o treste ako odplate zo strany štátu voči páchateľovi za spáchanie trestného činu, často aj s nenávratnými dopadmi na rodinu páchateľa. Preto záujmom štátu a jeho politiky je okrem iného aj ochrana spoločnosti, komunity a občanov pred páchateľom násilnej trestnej činnosti. Tu sa dostávame do prúdu rôznych vedeckých, odborných ale aj laických pohľadov na „trest“ ako sankciu, od ktorej sa očakáva, že dokáže saturovať určitý druh potrieb vo vzťahu k obetí, poškodenej strany ale aj verejnosti. Vo vzťahu k postojom verejnosti voči páchateľom trestných činov vychádzame z poznania, že: „verejnosť odmieta sankcie, ktoré sú mierne a zároveň neefektívne; verejnosť podporuje potrestanie a tvrdý prístup, ale zároveň verí, že rehabilitácia páchateľov či už vo väzení alebo komunite je dôležitá; verejnosť chce, aby skutočne nebezpeční páchatelia boli zatvorení, ale zároveň je otvorená voči iným páchateľom a ich umiestneniu v komunite, ak toto umiestnenie obsahuje dohľad a liečenie, resp. rehabilitáciu; verejnosť vo veľkej miere podporuje rehabilitáciu mládeže; verejnosť podporuje včasnú intervenciu a jej programy, aj v prípade použitia prostriedkov daňových poplatníkov, túto tézu podporuje viac ako rozširovanie a budovanie väzenských kapacít.“ (M. Lulei, 2011. In. U. S. Department of Justice, 1999, s. 10).
Aj tento uhol pohľadu z rôznych vedeckých a odborných poznaní nám naznačuje, že je potrebné prehodnotiť súčasný stav „trestnej politiky“ nášho štátu tak, aby „trest“ bol vnímaný a prezentovaný v podobe, ktorá bude efektívna voči spoločnosti, poškodeným, obetiam ale aj páchateľom a ich rodinám. Tento druh pohľadu môžeme prezentovať aj prostredníctvom známeho prístupu (pojmu) „Čo funguje“. (autor: LEHMAN, J. et al. 2002. The three „R´s“ of reentry. Washington, D.C.: Justice Solution. 2002. a ANSBRO, M. 2008. In.: Probation Journal, 2008. Dostupné na internete: http://prb.sagepub.com/content/refs/)
V dnešnom mimoriadne živom ekonomickom ale aj spoločenskom styku so susednými krajinami (Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko ale aj Ukrajina), alebo aj s Nemeckom, na ktoré sme ekonomicky veľmi silno prepojení, je dôvodné zo strany občana i organizácie očakávať, že za obdobné protiprávne konanie majetkového či ekonomického charakteru, bude trestný alebo aj administratívny postih porovnateľný. Dnes tomu tak je vo všetkých spomínaných krajinách okrem Slovenskej republiky.
Predložený návrh predstavuje kompromisný návrh štátnych orgánov, inštitúcii, akademickej obce, záujmových skupín a zástupcov tretieho sektora o podobe novej spoločenskej dohody o pravidlách trestnosti deliktov a ich sankcionovaní zohľadňujúci nielen právne, ale aj inštitucionálne, procesné, ekonomické a v neposlednom rade aj spoločenské reálie života slovenskej spoločnosti.
Navrhovaná úprava pravidiel trestnosti a ukladania sankcií zasiahne do veľkého množstva prebiehajúcich procesov, preto návrh ako taký musí byť kompromisným návrhom, tak odborníkov praxe ako aj odborníkov akademického prostredia zohľadňujúci v akom čase, priestore a štádiu vývoja slovenskej spoločnosti sa nachádzame, ak má byť spôsobilý na jeho celospoločenskú akceptáciu.
Predkladaný návrh novely Trestného zákona preto možno oprávnene nazvať odborno-realistický.
Návrhom sa reaguje na identifikované dlhoročné aplikačné problémy postihovania drogovej trestnej činnosti, vrátane ukladania neprimerane vysokých trestov odňatia slobody užívateľom drog, ktoré sú v rozpore s požiadavkou primeranosti ukladaných trestov k miere ich závažnosti.
Slovenská právna úprava hraníc a základu pre výpočet škody – 8.000 SK resp. po prepočte 266 Eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.) nebola od 1.1.2006 až doposiaľ zmenená.
Úprava základu a hraníc výšok škody pri trestných činoch v SR a ČR bola prehľadne spracovaná a zverejnená TU.
Evolučne hodnotovo upraviť trestné sadzby ekonomických trestných činov (trestné činy proti majetku a hospodárske trestné činy) a trestných činov proti životnému prostrediu voči trestným činom, ktorých následkom je poškodenie zdravia alebo smrť obete trestného činu.
Ďalším cieľom je upraviť trestné sadzby za drogové trestné činy tak, aby bolo významne odlíšené prechovávanie od pestovania a obchodovania s drogami.
Ďalším cieľom bolo vyrovnať úroveň trestnoprávnej ochrany verejných (štátnych či európskych) a súkromných prostriedkov pred podvodnými konaniami.
Zachovanie doterajšej úrovne trestnosti pri trestných činoch korupcie, ktoré predstavujú hodnotový rozklad právneho štátu a viery v riadne fungovanie orgánov a inštitúcií, riadny výkon právomocí verejných činiteľov.
Východiská zohľadnené pri jeho vypracovaní v časti týkajúcej sa zosúladenia trestných sadzieb:
Do MPK bol predložený návrh (tým bol daný rámec pre vykonanie zmien), ktorý navrhoval riešiť úpravu a zosúladenie sadzieb majetkových, hospodárskych a environmentálnych trestných činov (vzhľadom na hodnotovú mapu sa pri environkriminalite navrhuje zvýšenie trestných sadzieb a ich harmonizácia)
Bolo prijaté východisko, že napriek tomu, že spoločne akceptovaným cieľom je znížiť trestné sadzby a zaviesť prvky alternatívneho trestania na úroveň iných európskych štátov, je potrebné to dosiahnuť postupnými krokmi, najmä s ohľadom na to, že nerobíme zmenu “na zelenej lúke”, v spoločnosti prebieha množstvo živých procesov – vyšetrujú/pojednávajú sa trestné veci, ktorých by sa zásadná zmena podstatne dotkla (ročne je trestne stíhaných 25.000 osôb), preto je návrh na zníženie sadzieb “evolučný”
Bola dosiahnutá zhoda na tom, že dlhodobé tresty odňatia slobody pri trestných činoch, kde nie je nevyhnutné páchateľa oddeliť od spoločnosti v záujme jej ochrany (napr. nenásilné trestné činy, prvotrestaní páchatelia) stoja spoločnosť nemalé náklady:
- Sociálne: Páchateľ sa vracia do života po dlhých rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a v dôsledku výkonu trestu sa mu pretrhávajú sociálne väzby a hrozí mu stav existenčnej krízy, je často odkázaný na sociálnu pomoc, návrat do spoločnosti je zložitý
- Penologické: vysoký index väzenskej populácie a vysoký pomer recidívy; z penologického hľadiska nemá pozitívny dopad na páchateľa, či bude vo výkone trestu 5 alebo 10 rokov (ide tu len o mieru odplaty)
- Ekonomické: Vo výkone trestu máme 10.000+ osôb
- 1 deň výkonu trestu odňatia slobody občanov SR stojí 62 eur/osoba
- 1 rok predstavuje náklady 62 eur x 365 dní = 22.630 eur/osoba (bez zohľadnenia inflácie)
- 5 rokov = 113.150 eur/osoba
- 10 rokov = 226.300 eur/osoba
- 1 milión Eur = 9 osôb / 5 rokov výkonu trestu
Zvýšenie hodnoty malej škody – všeobecný konsenzus dosiahnutý na základe vecnej diskusie a analýz na úrovni malej škody vo výške 500 eur (dnes je vo výške 266 eur). Podľa inflačnej kalkulačky INEKO hodnote 266 eur v roku 2005, kedy bol prijatý Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.) zodpovedá v roku 2023 suma 428,61 eur.
Prevažnú časť trestných činov so škodou od 266 eur do 500 eur tvorí trestný čin krádeže podľa § 212 (cca 300 vecí za rok), nasledovaný trestnými činmi poškodzovania cudzej veci podľa § 245 (necelých 150 vecí) a podvodu podľa § 221 (takmer 130 vecí).
Škodou malou sa bude rozumieť škoda prevyšujúca sumu 500 eur. Škodou väčšou škoda prevyšujúca sumu 5 000 eur. Značnou škodou škoda prevyšujúca sumu 50 000 eur. Škodou veľkého rozsahu škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur.
Navrhuje sa zväčšiť diferenciácia trestnosti medzi jednotlivými hranicami výšky škody, nakoľko trestná sadzba pre rozsah činu 133.001 eur a pre 100 mil. eur je úplne rovnaká. Navrhuje sa preto zaviesť de facto škodu mimoriadne veľkého rozsahu (najmenej 1 milión eur) cez sprísnenie trestnej sadzby oproti veľkej škode tak, že dolná hranica sa zvýši o polovicu, t.j. sadzba 6 až 15 rokov sa pri rozsahu činu najmenej 1 mil. eur zvýši na sadzbu 9 až 15 rokov.
Návrh významne upravuje vymedzenie škody na účely trestného konania, čo znamená aj rozšírenie okruhu trestných činov a subjektov, kde bude možné uplatniť nárok na náhradu škody. Definícia škody sa dopĺňa o skrátenú, neodvedenú alebo nezaplatenú daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátenú daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvenciu, dotáciu, alebo iné plnenia zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.
V rámci drogovej trestnej činnosti sa navrhuje oddeliť tzv. užívateľov od obchodníkov vytvorením samostatných trestných činov a v rámci toho sa navrhuje miernejší postih prechovávania omamnej a psychotropnej látky.
V § 125 ods. 1 sa navrhuje zmeniť malú škodu z 266 eur na sumu 500 eur z dôvodu hospodárskeho vývoja od roku 2006, keďže suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižšiu hodnotu ako v roku 2006. Takisto v záujme lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa jednotlivé výšky škody vyjadrujú v konkrétnych pevne určených sumách, teda už nie v násobkoch ako tomu bolo doposiaľ.
Dôvodom doplnenia definície škody v § 124 ods. 3 o dane, poistné, dotácie a pod. je umožniť štátnym orgánom, obciam, VÚC, uplatňovať si v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla napr. pri daňovom podvode, subvenčnom podvode alebo pri rozmanitých podvodoch s eurofondami. V súčasnosti to nie je možné, pretože v zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR uverejneného pod č. 71/2017 tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku v tzv. adhéznom konaní.
Čo sa týka úpravy trestných sadzieb za majetkové a hospodárske trestné činy, trestný zákon čelí dlhodobej kritike odbornej verejnosti a aplikačnej praxe, preto došlo k ich prehodnoteniu a kompromisnej úprave.
Platná právna úprava postihovania drogovej kriminality najmä vo vzťahu k užívateľom je dlhodobo považovaná za problematickú a historický prekonanú.