Krátkodobý trest odňatia slobody

Krátkodobý trest odňatia slobody (KTOS), je novým typom trestu odňatia slobody, ktorý súdu otvára ďalšiu možnosť cielene vplývať na páchateľov iným, výchovným a intenzívnejším spôsobom, v súlade s cieľom novely Trestného zákona. Napriek tomu, že páchateľa postihuje na osobnej slobode rovnako, ako doposiaľ ukladaný  nepodmienečný trest odňatia slobody, KTOS ako nový inštitút má svoje osobitosti, ktoré ho od takéhoto trestu odlišujú. Aj v podmienkach SR sa KTOS javí ako účinnejší prostriedok nápravy páchateľov trestných činov v prípadoch, keď bude súd považovať za vhodné a nevyhnutné cielene pôsobiť na konkrétneho páchateľa 3 mesačným resocializačným programom (zameraným napríklad na rizikové správanie spojené s užívaním alkoholu alebo drog) alebo mu len 2-4 týždňovým výchovným pobytom vo väzenskom prostredí ukázať, že ako sa zmení jeho život, ak neupraví svoje vzorce správania.

Novela vkladá a posilňuje dôveru vo voľnú úvahu sudcu a jeho schopnosť dostatočne zvážiť účinok uloženého trestu na páchateľa a vplyvu na jeho ďalšie správanie.  Našim cieľom je páchateľa napraviť a po potrestaní ho pustiť späť do spoločnosti ako človeka, ktorý si uvedomil svoje zlyhanie, prebral za svoje činy zodpovednosť a má aj záujem svoj škodlivý vplyv na spoločnosť odstrániť. Tento stav má byť dosiahnutý najmä intenzívnou prácou s páchateľom v ÚVTOS, ale zároveň aj nevytrhnutím páchateľa z jeho sociálnej reality.

 

Zavedením KTOS reagujeme na potrebu vyplniť priestor medzi trestom nespojeným s odňatím slobody a nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je to prostriedok, ktorý môže sudca využiť v prípadoch, kedy jeho úvahy o treste smerujú k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ale považuje za správne, dať páchateľovi ešte poslednú šancu na sebauvedomenie a zmenu správania. Aj samotná novela v § 34 ods. 8 hovorí, že by mal sudca, za splnenia ďalších podmienok, ukladať primárne tresty nespojené s odňatím slobody, následne zvážiť použitie KTOS a až ako poslednú možnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. KTOS predstavuje v istej miere odstrašujúci prostriedok, pretože dáva odsúdenému nazrieť do prostredia, do ktorého sa nechce dostať nikto. 

Zmyslom novely TZ je posilniť a  zintenzívniť prácu s odsúdenými a snaha dosiahnuť zníženie trestnej recidívy v slovenskej spoločnosti.  Dôvodom na jeho zavedenie do trestného práva bola absencia vhodného nápravného prostriedku, ktorý by bol nielen dostatočne invazívny na nápravu páchateľa, ale zároveň by nespôsoboval páchateľovi dlhodobé negatívne následky ako strata zamestnania a ďalšieho uplatnenia, strata bezúhonnosti, rozpadu sociálnych a rodinných väzieb a ďalšie. Práve túto medzeru v rámci štruktúry existujúcich trestov má vyplniť KTOS.

 

Pri tvorbe návrhu zákona sme zohľadňovali aj súdnu prax pri ukladaní trestov do 3 mesiacov a do 6 mesiacov. Za roky 2018 až 2022 bolo v SR súdmi uložených 1784 nepodmienečných trestov odňatia slobody v trvaní do 3 mesiacov a 7438 nepodmienčných trestov odňatia slobody v trvaní do 6 mesiacov. Prehľadná štatistika sa nachádza v Prílohe 4.

KTOS ako účinný prostriedok trestania kvôli svojej prechodnej povahe, dostatočnému represívnemu vplyvu a zároveň minimálnemu následnému dopadu trestania na neskorší život páchateľa. Kolektív odborníkov predpokladá, že KTOS bude účinný najmä pri trestných činoch páchaných pod vplyvom omamných a psychotropných látok, ale svoje miesto zastane aj pri druhovo iných trestných činoch. Je to optimálny prostriedok na stíhanie páchateľov trestných činov nižšej závažnosti, kde by účel trestu mohol byť dosiahnutý aj takýmto, menej invazívnym spôsobom. Novela TZ reflektuje túto skutočnosť aj v tom, že sudca môže tento typ trestu samostatne uložiť len v prípade trestných činov, kde nie je určená spodná hranica trestnej sadzby. Inštitút KTOS bude možné využiť aj pri neosvedčení sa páchateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo pri porušení podmienok výkonu niektorých druhov alternatívnych trestov ako kratšiu výchovnú alternatívu vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody (podmienečne odloženému) alebo náhradnému trestu odňatia slobody pri alternatívnych trestoch. Všeobecné pravidlo však hovorí, že KTOS možno uložiť iba obžalovanému,  ktorý v posledných piatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

 

Novela TZ koncipuje KTOS v dvoch rozdielnych variantoch:

 

a) KTOS v trvaní od 2 do 4 týždňov – tzv. posledná výstraha, ktorej účelom je pôsobiť na odsúdeného odstrašujúco. Tento jav je u odsúdeného podmienený už umiestnením do prostredia výkonu trestu. Pobyt odsúdeného v ústave je zameraný na pracovné návyky a prebratie zodpovednosti za protiprávny čin, ktorého sa dopustil. KTOS tohto prevedenia sa bude vykonávať v ktoromkoľvek zariadení ZVJS na výkon trestu odňatia slobody. Proces inkorporácie odsúdeného do prostredia bude zjednodušený a efektívny tak, aby nedošlo k zbytočnému predlžovaniu začlenenia a aby ZVJS mohol začať s odsúdeným v čo najkratšom čase pracovať,

 

b) KTOS v trvaní 3 mesiace s intenzívnym resocializačným programom zameraným na rizikovú oblasť správania odsúdeného. Toto prevedenie KTOS sa bude vykonávať v troch vybraných ÚVTOS rozdelených regionálne na západ/stred/východ. Odsúdený bude prechádzať štandardným inkorporačným procesom a absolvuje aj psychologické vyšetrenia, podľa výsledkov ktorého sa mu nastaví liečba s vysokou intenzitou. Odsúdený bude zaradený do pracovného režimu. V istej úrovni pôsobí aj ako detoxikačný prostriedok pri páchateľoch trestných činov páchaných pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných a psychotropných látok.

 

Odsúdených vykonávajúcich KTOS nechceme konfrontovať s odsúdenými páchateľmi závažnejších trestných činov pretože priamy vplyv takejto sociálnej skupiny môže mať na prevýchovu odsúdeného negatívne konsekvencie. Hlavným cieľom KTOS je nevyrábať kriminálnikov z ľudí, ktorí spravili prešľap a sú schopní zmeny. Preto osoby, ktorým bude uložený KTOS budú mať osobitný režim a tiež priestor vyhradený v ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

 

Pri KTOS je veľmi dôležitá rýchlosť nástupu na jeho výkon. Pretože najvýraznejšie na prevýchovu páchateľa vie takýto výkon trestu pôsobiť, ak jeho účinky nastanú v čo najkratšom čase po uložení trestu. Z tohto dôvodu novela TZ určuje deň nástupu do výkonu ako najbližší pracovný deň, výnimočne iný ako najbližší deň nástupu podľa rozpisu ZVJS.

 

Rozdiel v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, ktorá umožňovala sudcovi ukladať trest napríklad do 1 roka, je ten, že resocializačný program má trvanie 3 mesiace, nie viac, nie menej. Ďalší čas odsúdeného za menej závažný trestný čin vo výkone trestu nemá  z hľadiska jeho vplyvu na prevýchovu žiaden význam. V tomto smere si sudca bude môcť povedať, že skúsil, čo mohol, aby osobu napravil a pokiaľ ani toto jeho správanie nezmení, nemusí pri ďalšom skutku spáchanom v nevýraznom časovo odstupe uvažovať o neuložení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Inšpiráciou pre zavedenie KTOS ako samostatného typu  trestu odňatia slobody je právny systém Nemeckej spolkovej republiky, kde sme identifikovali limity zistené praxou a daný model sme prispôsobili na podmienky slovenskej právnej úpravy. Súbežne sme tento prostriedok trestania komunikovali aj so ZVJS, ktorý návrhu nie len vyjadril podporu, ale sa aj do koncipovania resocializačného programu aktívne zapojil. Vďaka tomu je resocializačný program nastavený na mieru odsúdeného podľa jeho problémovej oblasti.

 

Novela TZ akcentuje dôveru v úvahu súdu, verí správnemu faktickému a právnemu posúdeniu veci, zároveň aj schopnosti sudcu zvážiť, či KTOS bude mať na páchateľa dostatočný vplyv a dosiahne jeho nápravy a samotný účel trestania. Benefitom je, že páchateľ nebude okrem trestu postihnutý aj ďalšími negatívnymi javmi.

 

V momente účinnosti novely TZ 1.1.2024 sa ocitneme v tzv. bode 0, od ktorého sa môžeme odraziť a od ktorého môžeme v horizonte 3 rokov spraviť odpočet zohľadňujúci dosahovanie cieľov, ktoré mal KTOS za cieľ dosiahnuť. Najdôležitejšie ale je, ako si ho osvojí odborná obec a ako ho bude v praxi využívať.