Priestupky a probácia mladistvých
Novela Trestného zákona prináša zmeny nielen vo vzťahu k obetiam trestných činov (dôraz na náhradu škody/ujmy a odstránenie škodlivého následku deliktu), ale aj v prístupe k páchateľom, obzvlášť tým mladistvým. Opatrenia reagujú na usmernenia Výboru ministrov Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí, ktorý mediáciu a programy restoratívnej justície považujú za najvhodnejší prístup k mladistvým páchateľom, pretože berú ohľad na potreby mladistvého a nevytvárajú prekážku prístupu mladistvého k spravodlivosti.
Zmeny sa týkajú predovšetkým právnej úpravy trestného stíhania mladistvých a možností využitia probácie a mediácie v priestupkovom konaní. Takisto na rozdiel od pôvodného fungovania práce s mladistvými prináša novela pre prácu s mladistvými viacero nových, oveľa vhodnejších probačných a iných výchovných programov pod dohľadom probačného úradníka. Ich cieľom je priviesť mladistvého páchateľa k zamysleniu sa nad svojim činom tým, napr. že ho postaví zoči-voči obeti s cieľom pozitívne ovplyvniť jeho spoločensky neprijateľné zmýšľanie. Ide o jednoduché formy a metódy práce, ktoré sú v zahraničí najviac využívané, ako súčasť sekundárnej a terciárnej prevencie.
Nová forma práce s mladistvými – prostredníctvom probačného a mediačného úradníka predstavuje určitý „ideálny model systému justície mladistvých“, pretože znižuje dopady na mladistvého páchateľa, má veľkú výchovnú hodnotu a je menej represívny.
Celý prístup vyplýva predovšetkým zo smerovania členských štátov Organizácie spojených národov, ako aj Rady Európy a Európskej únie, ktoré vo vzťahu k mladistvým páchateľom uprednostňujú predovšetkým alternatívne tresty a restoratívny prístup považujú za najvhodnejšiu metódu, prostredníctvom ktorej možno v rámci riadenej spolupráce medzi obeťou, páchateľom a širšou komunitou lepšie identifikovať a následne aj spravodlivo uspokojiť potreby a záujmy všetkých strán, ako i celej spoločnosti.
Zmeny sa týkajú predovšetkým všeobecnej časti trestného zákona, ktorá rieši právnu úpravy stíhania mladistvých. Podľa novej úpravy nastávajú zmeny v ukladaní obmedzení a povinností, podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, krátkodobého trestu odňatia slobody, či trestu verejnoprospešnej práce a pod. Nové trendy v trestnej politike zameranej na mladistvých páchateľov prinášajú zmeny aj pri presadzovaní trestov nespojených s odňatím slobody. Kladie sa dôraz predovšetkým na efektívnu implementáciu elektronického monitoringu pod dohľadom probačného úradníka. Vďaka tomu je probačný úradník s mladistvým páchateľom v stálom kontakte, vplýva na jeho prevýchovu a pôsobí na jeho zmýšľanie s apelom na dodržiavanie spoločenských noriem a pravidiel i vysvetlením ich zmyslu a dôležitosti. Aj v súčasnosti sa niektoré výchovné opatrenia realizujú najmä prostredníctvom pracovníkov sociálnej kurately, ale ich proces najmä pri problémovejších mladistvých sa javí ako malo efektívny a to aj z dôvodu personálneho podstavu či už pracovníkov sociálnej kurately (cca 130 na celé Slovensko) alebo aj probačných a mediačných úradníkov (cca 80 na celé Slovensko). Cieľom navrhovaných právnych úprav je, aby sa mladistvým venovala väčšia pozornosť už pri prvom priestupku, ktorý môže viesť aj k recidíve (priestupkovej alebo trestnej). V prvom rade ide o mladistvých, ktorí spáchali priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok, prípadne šírili prejavy extrémizmu, či dopustil sa priestupku diváckeho násilia.
V súčasnosti nie je realizácia probačných programov pre mladistvých páchateľov zo strany súdov regulovaná. Ich forma, obsah a štruktúra nie je zo strany súdov zadefinovaná a absentuje aj zadefinovanie cieľa aktivity. Tieto úkony zostávajú prevažne na posúdení odborného personálu poskytovateľa probačnej služby, čo nemusí v konečnom dôsledku viesť ani k naplneniu prevýchovného momentu. Navyše absentuje aj hodnotiaci mechanizmus zo strany poskytovateľov probačných programov (neziskového sektora, štátnych zariadení, či podnikateľ. subjektov), či priebežné skúmanie vývoja jednotlivých štádií prípadu. Dokonca aj zodpovednosť za absolvovanie probačného programu počas pobytu na slobode je ponechaná na rozhodnutie mladistvého páchateľa.
Tieto skutočnosti viedli k potrebe zavedenia jasných pravidiel do procesov počas jednotlivých štádií priestupkového a trestného konania.
Podľa nového zákona bude možné mladistvému páchateľovi na návrh sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uložiť (na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupkami extrémizmu, či diváckeho násilia) povinnosť zúčastniť sa probačného programu, alebo iného výchovného programu. Formu nápravy mladistvého si zvolí sociálna kuratela vzhľadom na povahu a charakter páchateľa, berúc do úvahy aj dopady zvoleného programu na nápravu a bežný život mladistvého.
Novela prináša riešenia aj vo vzťahu k rozšíreniu mandátu probačného a mediačného úradníka, ktorý môže na podnet správneho orgánu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately realizovať jednotlivé probačné a výchovné programy. Ide o životné situácie, kde je potrebná intenzívnejšia práca s mladistvým pre dosiahnutie spoločensky akceptovateľnejších vzorcov správania.
Ďalším cieľom je novelizácia zákona o priestupkoch dosiahnutie súladu zákona o priestupkoch s Trestným zákonom aj vo vzťahu k výške vekovej hranice zodpovednosti mladistvého páchateľa za protiprávne konanie. Novela posúva súčasnú hranicu z veku 15 na 14 rokov veku, rovnako ako je to v prípade trestnoprávnej zodpovednosti. Zníženie vekovej hranice u mladistvých páchateľov predstavuje najefektívnejší nástroj prevencie kriminálneho správania maloletých osôb.
Novela rieši aj posilnenie restoratívnej justície vo vzťahu k úprave obmedzujúcich opatrení a zavedeniu probačných programov, inšpirujúc sa „Odporúčaním Výboru ministrov členských štátov o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva prijaté Výborom ministrov 22. marca 2017“, a taktiež s „Odporúčaniami CM/Rec (2010) Výboru ministrov členských štátov o pravidlách Rady Európy týkajúcich sa probačného dohľadu“.
Vzhľadom na prevzaté odporúčania sa kladie väčší dôraz na komunitné sankcie a opatrenia, ktoré udržiavajú páchateľov v komunite, no za súdom, alebo správnym orgánom uložených obmedzení, alebo povinností. V oblasti mediácie v trestných veciach bude v priestupkovom konaní vytvorený väčší priestor na odstránenie následku, škody, alebo inej ujmy, ktorá vznikla ako následok protiprávneho konania.
Prevzatie zodpovednosti mladistvým za jeho konanie je jedna z možností, ako pozitívne ovplyvniť jeho budúce myslenie a správanie. V podmienkach Slovenskej republiky sa hore uvedené odporúčania zamerané na mladistvých obvinených doposiaľ neaktivovali do podoby, ktorá by umožňovala efektívnejšiu spoluprácu s probačnou a mediačnou službou.