Súdna mapa – Otázky a odpovede – OLD

Diskusia k súdnej mape prebieha od zverejnenia správy organizácie CEPEJ o stave súdnictva na Slovensku (2017). V roku 2018 diskusia vyústila do vytvorenia širšej pracovnej skupiny, ktorá okrem iného určila ukazovatele a faktory pre tvorbu súdnej mapy. Uplatnením týchto kritérií vznikol návrh, ktorý dopracovala užšia pracovná skupina, aktívne fungujúca od marca 2020. Diskusia k návrhu reformy prebieha naďalej a bude formalizovaná aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania k súvisiacim zákonným úpravám. Implementácia bude nastavená po finálnom schválení súdnej mapy. Predsedovia nových súdnych obvodov budú mať možnosť zrealizovať spolu so sudcami a personálom súdov vnútorné nastavenie svojho obvodu podľa jeho špecifík. Je to historická príležitosť, ktorá tu doposiaľ nebola. Priestor na vnútorné usporiadanie obvodu bude až do 30.06.2022 pre všeobecné súdy a 31.3.2022 pre správne súdy.

Garancia práva na spravodlivý proces neznamená fyzickú dostupnosť budovy súdu. Existencia súdu v skoro každom okresnom meste nezabezpečuje automaticky garanciu na spravodlivý proces. Spravodlivý proces má omnoho viac aspektov ako vzdialenosť bydliska občana od budovy súdu. Reforma súdnej mapy má docieliť rýchlejšie, kvalitnejšie a predvídateľnejšie rozhodnutie súdu. V tomto kontexte je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická dostupnosť súdu, ktorý občan navštívi priemerne raz za život. Reforma prihliada aj na zraniteľné skupiny a citlivé agendy, akou je rodinná agenda a predpokladá okrem zachovania pracovísk sídelných súdov aj možnosť „dochádzania súdu za klientom“. Zníženie počtu súdov na Slovensku odporučila aj Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) vo svojej správe o stave slovenského súdnictva v roku 2017. Poukazuje na to, že by to prispelo k vyššej kvalite súdnictva a k lepšiemu využívaniu ľudských zdrojov.

Nápad vecí v niektorých terajších obvodoch nie je dlhodobo dostatočný na splnenie základného cieľa reformy, a to troch špecializovaných sudcov v hlavných agendách (civilná, rodinná, trestná). Niektoré nenaplnia ani jedného špecializovaného sudcu a prislúchajúci personál (vyšších súdnych úradníkov a ďalší justičný personál). Znamená to, že ak by na existujúce súdy boli doplnené stavy na špecializáciu sudcov a k nim prislúchajúcich zamestnancov, nebolo by toto riešenie vzhľadom na nedostatočný nápad vecí efektívne ani z pohľadu využitia ľudských zdrojov a ani využitia verejných zdrojov. Zníženie počtu súdov na Slovensku odporučila aj Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) vo svojej správe o stave slovenského súdnictva v roku 2017. Poukazuje na to, že by to prispelo k vyššej kvalite súdnictva a k lepšiemu využívaniu ľudských zdrojov.

Menší počet súdnych obvodov dáva väčší priestor na odstraňovanie rozporov v rozhodovaní členov grémií a kolégií a prispieva k eliminácii výkladových rozdielností a rozporov v právoplatných rozhodnutiach toho istého súdu. Atomizácia súdov naopak spôsobuje deviáciu od jednotnej praxe.

Vyššia odborná špecializácia predpokladá lepšiu schopnosť rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovať aj náročnejšie veci. Zúženie manažmentu súdov posilní rady sudcov vo výkone.

Sčítanie obyvateľstva nie je relevantné. Pri nastavovaní súdnej mapy bola zohľadňovaná dlhodobá-viacročná súdivosť v obvodoch. Závery projektu váženia prípadov by boli pozitívnym vkladom do návrhu súdnej mapy vďaka presnejšiemu určeniu optimálneho zaťaženia sudcu a súdu. Keďže výsledky (z objektívnych dôvodov koronakrízy) nemáme, vychádzame z optimálneho nápadu vecí na sudcu, ktorý bol určený v pracovných skupinách v roku 2018 sudcami. Zároveň bol tento odborný odhad daný do vzťahu s reálnou výkonnosťou súdov v posledných štyroch rokoch, čo bolo v návrhu zohľadnené. Súdnu mapu možno navrhnúť aj bez váh vecí zohľadnením ukazovateľov, ktorými disponuje súdna sústava (nápad, výkonnosť súdov a i.). Výsledky projektu váženia vecí pomôžu v ďalšej implementačnej fáze pri re-distribúcii ľudských (a finančných) zdrojov a rovnomernom zaťažení sudcov už v nových obvodoch.

Naopak, predpokladá sa flexibilnejší manažment vecí, ktoré prichádzajú na súdy, neohrozí sa celá agenda pri ochorení alebo výpadku jedného/dvoch sudcov.

Zmena súdnej mapy neznamená, že sa musí meniť štruktúra prokuratúr. Nevytvárame žiadne nové sídlo súdu, kde by prokuratúra dnes nebola. Zmena sústavy prokuratúry je v zásade v kompetencii Generálnej prokuratúry SR. Ministerstvo nemení sústavu prokuratúry, ale „odpája“ ju od sústavy súdov. Niet racionálneho dôvodu na to, aby sa sústava prokuratúry vždy a za každých okolnosti stotožňovala so sústavou súdov. Umiestnenie ústavov na výkon trestu bolo pri príprave súdnej mapy zohľadnené.

Dôsledne sa zaoberáme všetkými podnetmi, otázkami a návrhmi a starostlivo na ne odpovedáme. Ak budú pripomienky v prospech súdnej mapy ako celku, zohľadníme ich po ukončení medzirezortného pripomienkového konania.

Pretrhanie korupčných väzieb nie je hlavným cieľom navrhovanej súdnej mapy. Cieľom reformy justície sú efektívne a kvalitné súdy. To, že sa popri zmene organizácie súdov pretrhnú korupčné väzby, sa javí ako pozitívny sprievodný efekt reformy bez ohľadu na súd, región či obvod. Ide o sekundárny dôsledok, ktorý sa dá predpokladať najmä pri vyššom počte špecializovaných sudcov zaradených do náhodného prideľovania vecí v zväčšených súdnych obvodoch. Odhaľovanie korupčnej trestnej činnosti nie je v kompetencii MS SR, rešpektujeme kompetencie orgánov činných v trestnom konaní.

Podrobnosťami implementačného plánu reformy sa MS SR aktívne zaoberá a vytvára podmienky na jeho realizáciu už od roku 2021. Podpora bude okrem iného poskytnutá najmä predsedom nových súdnych obvodov, ktorých úlohou bude navrhnúť vnútornú organizáciu novozriadených súdnych obvodov v spolupráci so sudcami a justičným personálom. Podrobnosti budú včas komunikované.

Zachovanie zanikajúcich okresných/krajských súdov ako pracovísk sídelných súdov na prechodné obdobie, kým špecializácia nepreverí účelnosť využitia týchto pracovník, nezakladá dôvod na obavy z cestovania. Ministerstvo pripravuje tiež opatrenia na finančnú motiváciu sudcov a justičného personálu, ktoré by na prechodné obdobie formou finančných náhrad kompenzovali vplyvy reformy, napríklad náklady na dochádzku na miesto výkonu práce. Úlohou predsedov nových súdnych obvodov bude po diskusii so sudcami a justičným personálom vypracovať rozvrh práce a rozdeliť sudcov do špecializácií tak, aby v obvode bola situácia stabilizovaná.

Kritériá kultúrnych a regionálnych identít neboli hlavným faktorom pre tvorbu súdnej mapy, ale len jedny z pomocných. Hlavným faktorom bolo zabezpečiť dostatočne veľké súdne obvody pre umožnenie náhodného výberu špecializovaných sudcov. Analýza kultúrnych a regionálnych identít len pomohla určiť, ktorým smerom sa bude súdny obvod rozširovať. Spolu s dostupnosťou, dochádzkou a pod. Tieto faktory vzájomne úzko súvisia. Uplatnenie týchto objektívnych kritérií eliminovalo riziko subjektívneho rozhodovania, v ktorom by každý uprednostnil riešenie zo svojho pohľadu.

MS SR uprednostňuje zachovanie budov súdov v zlúčených súdnych obvodoch ako pracovísk súdov mimo sídiel nových súdnych obvodov. Pracoviská bude zriaďovať minister spravodlivosti po prerokovaní s príslušným predsedom súdu na prechodnú dobu, najneskôr do vytvorenia podmienok na výkon súdnictva v sídle krajského súdu alebo okresného súdu, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva a chodu krajského súdu. Rozhodnutia o spôsobe využitia týchto pracovísk budú uskutočnené v spolupráci s predsedami nových súdnych obvodov. Budú závisieť napríklad od kapacity existujúcich budov a počtov rozdelených sudcov podľa jednotlivých špecializácií. Úlohou predsedov nových súdnych obvodov bude po diskusii so sudcami a justičným personálom vypracovať rozvrh práce a rozdeliť sudcov do špecializácií tak, aby na danom mieste bola situácia stabilizovaná. Máme záujem udržať každého kvalitného sudcu aj justičného zamestnanca.

Ak situácia v navrhovanom obvode umožní zachovanie špecializácie sudcov nadobudnutej praxou pri potrebnom počte sudcov, určite je to preferovaným riešením. Zachovanie špecializácie sudcu môže byť spojené aj s dochádzaním/cestovaním, avšak v každom obvode môže byť situácia iná. Je snahou, aby si predsedovia nových súdnych obvodov udržali kvalitných sudcov a súdny personál a aby sa individuálne dohodli na špecializácii práve s ohľadom na preferenciu sudcov.

Je úlohou MS SR rozprávať sa o spolupráci s dotknutými inštitúciami a navrhnúť spoločné riešenia. Sídla centier obvodov sa však nenavrhovali na nových miestach, kde by súd neexistoval, tzn. sieť polície, kurately a prokuratúry v týchto centrách už existuje.

Čo sa týka vplyvu novej súdnej mapy na organizáciu úradov práce a vykonávanie činnosti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnu kuratelu, v súčasnosti platí: 1. Obvody a sídla súdov nie sú totožné s územnosprávnym členením SR (okresov je 79, okresných súdov je 54) 2. Obvody a sídla UPSVR taktiež nie sú totožné s územnosprávnym členením SR (UPSVaR je 46, čiže menej ako súdov) 3. Obvody a sídla súdov a USPVaR nie sú totožné ani dnes Podľa § 31 ods. 2 až 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník““). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Zákon o rodine teda upravuje iba to, že súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Ak budú v obvode súdu tri úrady práce, tak bude na súde, ktorý z týchto úradov ustanoví za kolízneho opatrovníka, ale možno predpokladať, že nebude ustanovovať iný UPSVaR ako ten, ktorý je príslušný podľa bydliska maloletého, ako je to doposiaľ. Neočakávame preto, že nová súdna mapa bude mať výraznejší vplyv na fungovanie UPSVaR.

Uvedomujeme si, že menej obvodov môže znamenať dochádzku na väčšie vzdialenosti, a teda aj zvýšenú námahu účastníkov konania. Reforma súdnej mapy má docieliť rýchlejšie, kvalitnejšie a predvídateľnejšie rozhodnutie súdu pre občana. V tomto kontexte má dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia prednosť pred fyzickou dostupnosť súdu, ktorý občan navštívi priemerne raz za život. Reforma prihliada aj na zraniteľné skupiny a citlivé agendy, akou je aj rodinná agenda a predpokladá okrem zachovania pracovísk súdov mimo navrhovaných sídiel na prechodné obdobie aj možnosť „dochádzania súdu za klientom“. Navyše, už súčasná právna úprava zakladá účastníkom konania nárok na preplácanie niektorých výdavkov a nákladov spojených s procesom.

Zachovanie zanikajúcich okresných súdov ako pracovísk súdov mimo navrhovaných sídiel na prechodné obdobie, kým špecializácia nepreverí účelnosť využitia týchto pracovísk, je riešením ako stabilizovať situácie v obvodoch. MS SR pripravuje aj opatrenia na motiváciu sudcov a justičného personálu, ktoré by na prechodné obdobie, tam kde to bude potrebné, formou finančných náhrad kompenzovali napr. náklady na dochádzku na miesto výkonu práce.

Elektronizácii justície sa v 21. storočí nevyhneme. Už teraz sú niektoré agendy plne elektronizované. Pripomienka bude zohľadnená pri zabezpečení prístupu k spravodlivosti pre zraniteľné skupiny ľudí.

Rozhodnutia o spôsobe využitia detašovaných pracovísk budú uskutočnené v spolupráci s predsedami nových súdnych obvodov. Budú závisieť napríklad od kapacity existujúcich budov a počtov sudcov rozdelených podľa jednotlivých špecializácií. Úlohou predsedov nových súdnych obvodov bude po diskusii so sudcami a justičným personálom vypracovať rozvrh práce a rozdeliť sudcov do špecializácií. Cieľom súdnej mapy je špecializácia sudcov v hlavných súdnych agendách, a teda aby sa sudca venoval výlučne agende, v ktorej sa rozhodol špecializovať. Len kauzálnou príslušnosťou sa tento cieľ nedá dosiahnuť. Možno ňou upraviť niektoré oblasti práva v rámci hlavnej agendy.

Čo sa týka nesúhlasu sudcu s preložením, článok 148 ods. 1 vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (aktuálne v parlamente) navrhuje: „Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe disciplinárneho rozhodnutia. Súhlas sudcu s preložením sa nevyžaduje pri zmene sústavy súdov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva; podrobnosti ustanoví zákon..“.
Dôvodová správa k novele uvádza, že „z povahy veci je zrejmé, že pri zmene v sústave súdov dochádza k tomu, že sudca prestáva pôsobiť na jednom súde (zrušovaný súd) a pokračuje vo výkone funkcie na inom súde (nástupnícky súd). Tento následok doteraz vždy reguloval zákon v súlade s čl. 143 ods. 2 ústavy. Navrhovaná ústavná zmena tento mechanizmus potvrdzuje, ale naviac mu dáva materiálny rozmer, pretože jeho využitie umožňuje len v nevyhnutnej miere s cieľom zabezpečiť výkon súdnictva. Otázkou nevyhnutnosti sa v tomto prípade bude musieť zaoberať zákonodarca pri prijímaní zákona, ktorým sa zasahuje do sústavy súdov. Splnenie ústavnej podmienky neuplatňovania súhlasu sudcu s jeho preložením v konečnom dôsledku tak bude môcť preskúmať aj ústavný súd v konaní podľa čl. 125 ústavy. Cieľ „zabezpečiť výkon súdnictva“ treba posudzovať s ohľadom na naplnenie poslania súdov, ktorým je poskytnutie súdnej ochrany, t.j. konať a rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch osôb v konkrétnom prípade. Tu treba poznamenať, že aktivácia čl. 148 ods. 1 poslednej vety prichádza do úvahy len za predpokladu, že bude vykonaná zákonom, ktorý zároveň ustanoví podrobnosti o jeho aplikácii v prípade konkrétnej zmeny v sústave súdov. Predpokladá, že zákonom v tomto prípade ustanoví napríklad otázku finančných nárokov sudcu súvisiacich s jeho preložením na iný súd a pod.“

Pri návrhu obvodov a sídel súdov v súdnej mape sa bral do úvahy aj počet obyvateľov súčasných a zlúčených súdnych obvodov. Pri nastavovaní súdnej mapy bola tiež zohľadňovaná dlhodobá súdivosť v obvodoch (ktorá zohľadňuje aj počet obyvateľov).
S cieľom rešpektovať špecializáciu sudcov na hlavné agendy, s min. počtom 3 špecializovaných sudcov v agende, v skutočnosti došlo k zlúčeniu menších súdnych obvodov do väčšieho súdneho obvodu. V zlúčenom väčšom obvode sa ďalej určovalo centrum (sídlo) obvodu, a teda sídelný súd. To, že sa centrom zlúčeného väčšieho obvodu navrhlo sídlo súdu, ktoré je v súčasnosti väčším súdom v porovnaní s inými súdmi v obvode, je výsledkom uplatnenia predefinovaných kritérií na centrum.

V rámci prezentácií reformy súdnej mapy ministerstvo informovalo, že sa „uvažuje o ich presune na prvostupňové súdy a niektoré príp. aj na Špecializovaný trestný súd“. Pri tzv. „prvohlavových“ veciach, kde je aktuálne príslušnosť na OS v sídle kraja (8), sa nakoniec príslušnosť prenesie na tri prvostupňové súdy v sídle navrhovaných odvolacích súdov Trnava, Banská Bystrica a Prešov a na Mestský súd Bratislava a Mestský súd Košice.

Predložený materiál je určený ako zostručnená informácia. Návrh obvodov všeobecných súdov vychádzajú zo širšieho materiálu, ktorý štatistické údaje obsahuje. Hlavné kritérium veľkosti súdneho obvodu – odhad počtu špecializovaných sudcov – je založené predovšetkým na ukazovateli existujúceho nápadu vecí (do výpočtov vstupovali hodnoty nápadu vecí na OS za obdobie 2016-2019), čo autori pokladajú za relevantné preto, lebo má  ísť o odhad na dlhé obdobie. Ďalším kritériom vstupujúceho do výpočtu „náročností“ jednotlivých agend bolo stanovenie „optimálneho nápadu“ na sudcu, do ktorého vstupovali ďalšie štatistické údaje. Pri tomto sme overovali viacero mechanizmov – tie, ktoré si určili sudcovia a tie, ktoré vychádzali z dnešnej rýchlosti konania, kam preto vstupovali počty rozhodnutých vecí, počty sudcov a pod. Obvody prvostupňových všeobecných súdov boli navrhnuté tak, aby splnili kritériá minimálnej veľkosti troch sudcov podľa obidvoch pohľadov na počty optimálnych vecí. Podrobné informácie, mapy a pod. sa nachádzajú vo východiskovom dokumente, ktorý sme práve aktualizovali na najnovšie štatistické údaje a bude zverejnený na webovom sídle MS SR.

Reforma súdnej mapy si vyžaduje, aby bola implementovaná včas. Vzhľadom na to bola stanovená určitá postupnosť krokov a to je najprv mať jasno v súdnych obvodoch a následne určiť podrobnosti vo vzťahu k centrám a detašovaným pracoviskám (aspoň pokiaľ ide o prvostupňové všeobecné súdy). Chceme totiž, aby sa toto dialo v úzkej spolupráci so sudcovskou komunitou v nových obvodoch. Uvedomujeme si naplnenosť kapacít budov, a aj preto chceme toto riešiť prechodným obdobím a prihliadnutím na tieto miestne podmienky, ktoré v každom obvode môžu byť iné, chceme situáciu maximálne prispôsobiť miestnym podmienkam, čo sa dá riešiť len od prípadu k prípadu. Pričom do budúcna sa tým nevylučuje ponechať pracovisko súdu natrvalo.

Budú mať naďalej štatút hosťujúcich sudcov pre obvody, pre ktoré boli pôvodne vybrané. Pôsobenie v inom ako v pôvodnom obvode bude vyžadovať ich súhlas.

Otázka vzdialeného prístupu k Súdnemu manažmentu bude riešená v rámci prípravy nového informačného systému.

Zámerom je, aby v čo najväčšej miere sudcovia dokončili svoje rozrobené veci a až nové veci by boli prideľované podľa nových podmienok. Tzn. všade tam, kde to bude technicky možné. Cieľom je minimalizovať možnosti prerozdeľovania vecí medzi sudcami zrušovaných a nástupníckych súdov a rešpektovať tak zásadu zákonného sudcu v čo najširšej miere.

Nová súdna mapa je príležitosť, aby nové obvody sledovali tzv. „prirodzené regióny“ pretože to úzko súvisí s dochádzkou do práce, prírodnými bariérami, spoločnou identitou a pod. Aj počas reformy verejnej správy na to bolo prihliadané, experti, ktorí sa tým zaoberali, sa to snažili presadiť už od 90-tych rokov a nakoniec vieme, ako to dopadlo – na poslednú chvíľu v parlamente, kde predsa nie je toľko priestoru na prípravu a uváženie. Samozrejme, dá sa nasilu presadzovať rešpektovanie súčasných hraníc krajov ale za akú cenu. Vidíte koniec-koncov, že ani dnešné okresné súdy nerešpektujú hranice krajov (OS Spišská Nová Ves), v čom je aj odpoveď na Vašu otázku.
Historicky však možno konštatovať aj to, že súdna mapa nevyhnutne nemusí rešpektovať územnosprávne členenie našej krajiny.

Kľúčovým cieľom návrhu súdnej mapy je zabezpečiť minimálne troch špecializovaných sudcov/tri špecializované senáty v každej z hlavných súdnych agend (rodinná, civilná, trestná, obchodná a správna) v súdnom obvode. Merateľným ukazovateľom dosiahnutia tohto cieľa je počet špecializovaných sudcov/senátov na každú z hlavných súdnych agend. Tento merateľný ukazovateľ určuje potenciálnu veľkosť súdneho obvodu a v konečnom dôsledku aj celkový počet súdnych obvodov.

Návrh pracuje s kritériom minimálnej veľkosti súdneho obvodu, resp. súdu, kde musí byť pre účely špecializácie zabezpečený počet minimálne troch špecializovaných sudcov/senátov v každej z hlavných súdnych agend. Optimálna veľkosť súdneho obvodu, resp. súdu je tá, ktorá toto kritérium splní. Zmeny súdnych obvodov v novej súdnej mape sa preto nedotkli 11 súčasných prvostupňových súdnych obvodov, ktoré splnili toto kritérium. Dotkli sa však zvyšných 43 súčasných prvostupňových súdnych obvodov, kde kľúčové kritérium špecializácie bolo možné dosiahnuť len zlučovaním, a teda zväčšovaním súdnych obvodov na konečný počet 19.  
Návrh súdnej mapy nemení celkový počet sudcov (s výnimkou správneho súdnictva, kde sa dokonca predpokladá nárast). Počet sudcov neklesne a počet obyvateľov na sudcu sa nezvýši. Dátami o súde optimálnej veľkosti (resp. o optimálnom nápade vecí na sudcu), ako aj inými súvisiacimi témami sa na základe odporúčaní organizácie CEPEJ zaoberali pracovné skupiny k špecializácii súdov a sudcov a k súdnej mape v roku 2018 a 2020. Závery pracovných skupín boli použité ako základ pre návrh súdnej mapy. Podľa zverejňovaných štatistík organizácie CEPEJ má Slovenská republika viac ako 20 sudcov na 100 tis. obyvateľov. Nachádza sa na 31. mieste zo 49 krajín (CEPEJ, 2018), ktoré dáta poskytujú. Na prvom mieste sa nachádza UK.

Na doplnenie dávame do pozornosti prehľad o nápade vecí na sudcu v súčasných a navrhovaných súdnych obvodoch uvedený v prílohe č. 3 aktualizovaného materiálu Odporúčania_pre_tvorbu_novej_súdnej_mapy_verzia_3.0 zverejneného na podstránke Súdna_mapa webového sídla ministerstva.

Reforma súdnej mapy znamená „v podstate“ návrat k stavu do roku 1996, nie je však so stavom do roku 1996 úplne totožná. Topoľčany patria v kontexte vývoja územného a správneho členenia Slovenska do Ponitria (Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska. MV SR, 2007), presnejšie do Dolnonitrianskeho regiónu. Z hľadiska súčasných súdnych obvodov je obvod OS Topoľčany v Dolnonitrianskom regióne jediným, čo nespĺňa veľkostné kritérium minimálneho počtu sudcov na agendu. V súlade s cieľom špecializácie bol preto obvod OS Topoľčany zlúčený do Dolnonitrianskeho obvodu s navrhovaným centrom (sídelným súdom) v Nitre (viac podrobností pozri v časti 4.9 aktualizovaného materiálu Odporúčania_pre_tvorbu_novej_súdnej_mapy_verzia_3.0 zverejneného na podstránke Súdna mapa webového sídla ministerstva).

Prax ukazuje, že už dvaja sudcovia pri odôvodnenej absencii (PN, materská dovolenka ai.) môžu svojím výpadkom spôsobiť vážne problémy pri vybavovaní veci v primeranom čase. Tento počet nie je dostatočný ani pre náhodný výber sudcu, resp. náhodné pridelenie veci.

Prax ukazuje, že už dvaja sudcovia pri odôvodnenej absencii (PN, materská dovolenka ai.) môžu svojím výpadkom spôsobiť vážne problémy pri vybavovaní veci v primeranom čase. Tento počet nie je dostatočný ani pre náhodný výber sudcu, resp. náhodné pridelenie veci.

Posúdenie efektívnosti vynaložených verejných prostriedkov ukazuje, že jedna vec na menšom súde je v priemere nákladnejšia ako na súde väčšom. Pokles počtu nevybavených vecí a reštančných vecí je najmä dôsledkom dlhodobo klesajúceho nápadu vecí na súdy (od roku 2013), ktorý dal priestor súdom vysporiadať sa s nevybavenou a reštančnou agendou.
Faktorom, ktorý ovplyvnil prekreslenie súdnej mapy je práve dlhodobo klesajúci vývoj nápadu vecí v SR a zároveň zvyšujúca sa náročnosť prípadov vyžadujúcich si komplexné znalosti sudcu v špecializovanej oblasti. Pri klesajúcom/stabilizovanom nápade vecí na súdy v ostatnom období a podmienke špecializácia v hlavných súdnych agendách sa potrebe zväčšovať obvody súdov nedá vyhnúť.

Ide o údaj získaný z rakúskych súdnych prieskumov, ktorý je možné aplikovať aj na slovenské pomery, vychádzajúc z podobnej ekonómie, spoločnosti, práva, kultúry a súdneho systému (CEPEJ, 2017). Priemerný bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát.
Zvýšenie kvality rozhodovania súdov predpokladá zníženie počtu pojednávaní potrebných na rozhodnutie vo veci, a tým aj zníženie frekvencie dochádzania na súd, a v konečnom dôsledku zrýchlenie a zefektívnenie konaní.

Tam, kde to bude efektívne a účelné, reforma predpokladá zachovanie budov súčasných súdov, v ktorých by mohli byť na prechodné obdobie zriadené pracoviská sídelných súdov. V prechodnom období sa má preveriť ich účelnosť po zavedení špecializácie. Tieto miesta už teraz poskytujú priestor na uskutočňovanie pojednávaní. Na druhej strane, uskutočniť pojednávanie na inom mieste ako v budove súdu umožňuje aj súčasná právna úprava (civilné kódexy). Je vecou súdu, aby urobil opatrenia na zabezpečenie dôstojného priebehu a plynulosti pojednávania.

Umiestnenie sociálnych zariadení nie je pre tvorbu súdnej mapy určujúcim kritériom. Reforma však prihliada aj na zraniteľné skupiny a citlivé agendy, akou je aj opatrovnícka či rodinná agenda a predpokladá okrem zachovania pracovísk súdov mimo navrhovaných sídiel aj možnosť „dochádzania súdu za klientom“, čo nakoniec umožňuje aj súčasná právna úprava.
Viac informácií o kritériách pre tvorbu súdnej mapy možno nájsť v časti 2 aktualizovaného materiálu Odporúčania_pre_tvorbu_novej_súdnej_mapy_verzia_3.0 zverejneného na podstránke Súdna mapa webového sídla ministerstva.

Tento argument je pre nadčasovosť návrhu súdnej mapy nerelevantný. Navyše v čase pandemickej situácie sa opatreniami na úrovni vlády, ÚVZ SR a/alebo rezortu spravodlivosti navrhuje obmedzenie fyzickej účasti strán na pojednávaní. Ministerstvo odporúča využívať IKT prostriedky na zabezpečenie online pojednávaní, ktorými sú súdy riadne vybavené a práve v čase pandemickej situácie ich v rastúcej miere využívajú. Infraštruktúra súdov je na takýto spôsob komunikácie strán so súdmi prispôsobená a vybavená.

Prioritným cieľom reformy nie je pokles počtu súdov alebo ich rušenie. Cieľom reorganizácie súdnej mapy je zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy: rodinná, civilná, trestná, obchodná. V prípade správnej agendy sa budeme uberať cestou špecializácie súdov, preto sa správna agenda vyčlenila v rámci samostatného systému, správneho súdnictva. Cieľ špecializácie sudcov podmienil minimálnu veľkosť obvodov, aby ju bolo možné reálne dosiahnuť. Pri všeobecnom súdnictve si to vyžiadalo zväčšenie súdnych obvodov, a tým zníženie ich počtu. V správnom súdnictve budú prvostupňové obvody tri, budú dostatočne veľké na zabezpečenie špecializácie súdov.

Správne súdy predovšetkým preberú sudcov správnych kolégií doterajších krajských súdov vo svojom obvode. Správny súd v Nitre tak preberie aj sudcov Krajského súdu v Bratislave, ktorí túto špecifickú agendu vykonávali. Okrem toho budú personálne posilnené doplnením počtu miest sudcov na celkom 90, ktoré budú proporčne pridelené ministerstvom na správne súdy. Primerane bude na súdy pridelený aj justičný personál v súlade s platnou právnou úpravou.

Sudcovia súčasných KS budú obsadzovaní na voľné miesta sudcov na správnych súdoch zjednodušeným výberom. Ostatní uchádzači budú musieť absolvovať štandardné výberové konanie. Oba typy výberových konaní sú v gescii súdnej rady do 31.03.2022. Od 01.04.2022, čiže od začatia výkonu súdnictva na správnych súdoch, budú môcť byť voľné miesta sudcov obsadzované už len štandardným spôsobom v zmysle zákonnej úpravy a vyhlášky, a to výberovým konaním alebo preložením medzi súdmi.

Na umiestnenie sudcov správnych súdov a prislúchajúceho justičného personálu budú potenciálne využité priestory súčasných krajských súdov v Nitre, Žiline a Košiciach, prípadne iné vhodné priestory v týchto sídelných mestách, ak to bude nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva na týchto správnych súdoch. Využitie iných súdnych budov v nových obvodoch správnych súdov na zriadenie pracovísk sídelných správnych súdov sa nevylučuje, ak je bude takéto usporiadanie potrebné.

Aktuálny členovia správnych senátov , ktorí o to prejavia záujem, prejdú na správne súdy od 01.04.2022 len vypočutím pred Súdnou radou SR a overením predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Týka sa to len krajských súdov. Uplatní sa teda obdobný režim ako pri prechode sudcov z NS SR na NSS. Pokiaľ ide o sudcov okresných súdov alebo nesudcov, budú môcť byť preložení alebo pridelení na správny súd po riadnom výberovom konaní.

Status predsedov senátov bude zachovaný, ak dôjde k preloženiu predsedu senátu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Tu treba dať do pozornosti dôvody pre zánik funkcie predsedu senátu. Preloženie na iný súd je dôvodom pre zánik tejto funkcie len ak ide o preloženie na súd vyššieho stupňa.

Na Najvyšší správny súd SR prejde výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR v oblasti, v ktorej je daná pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu SR, t. j. v oblasti správneho súdnictva, avšak až od 1.8.2021. To platí aj pre reštančné veci. Predpokladáme, že do 31.7.2021 bude správne kolégium NS SR naďalej riadne pracovať a znižovať počet reštančných vecí. Z hľadiska personálneho obsadenia Najvyššieho správneho súdu SR sa predpokladá, že tento súd bude mať 30 sudcov, čo zodpovedá počtu systemizovaných miest v správnom kolégiu Najvyššieho súdu SR. Tu treba upozorniť, že agenda verejného obstarávania bude sústredená na správnych súdov a nie na Najvyššom správnom súde, resp. kasačná sťažnosť bude prípustná len výnimočne.

Je predpoklad, že na správne súdy prídu sudcovia zo správnych kolégií doterajších krajských súdov vo svojom obvode za obdobných podmienok ako preberie Najvyšší správny súd SR sudcov správneho kolégia z Najvyššieho súdu SR. Na správny súd v Nitre môžu prejsť aj sudcovia Krajského súdu v Bratislave, ktorí túto špecifickú agendu vykonávali. Správne súdy budú mať počet miest sudcov najmenej 90 (primerane prerozdelený na tieto súdy)Primerane bude na súdy pridelený aj justičný personál.

Na Najvyšší správny súd SR prejde k 1.8.2021 výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR v oblasti, v ktorej je daná pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu SR, t.j. v oblasti správneho súdnictva. A rovnako prejde k 1.4.2022 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy. To znamená, že uplatňuje doteraz zaužívaný mechanizmus prechodu výkonu súdnictva medzi súdmi, ktorý sa uplatnil napr. v roku 2005 pri optimalizácii súdnej sústavy, či v rokou 2009 pri zrušení vojenských súdov, resp. v tom istom roku pri kreovaní Špecializovaného trestného súdu.

Na všetky súdy v SR, ktoré vybavujú prvoinštančnú agendu, sú menovaní zásadne nesudcovia, teda osoby bez sudcovských skúseností. Takto sú menovaní sudcovia okresných súdov a aj doteraz tak boli menovaní sudcovia krajských súdov pre správne kolégiá. Títo sudcovia pôsobili ihneď po svojom vymenovaní ako samosudcovia a v doterajšej praxi sme nezaznamenali zásadnejšie problémy s týmto modelom. Takisto sme zo strany sudcov krajských súdov, ani sudcov NS SR, ani členov Súdnej rady SR nezaznamenali žiadne sťažnosti na kvalitu takto menovaných kolegov, ani podnety na podstatnejšiu zmenu tohto modelu.

Ráta sa s dopadom na rozpočet verejnej správy, ktoré si jednotlivé rozpočtové kapitoly budú riešiť vo vlastnej réžii. Z praktického hľadiska dochádzanie z Bratislavy do Nitry nemá charakter viacdennej pracovnej (služobnej) cesty.

Odbornosť senátov (kolégií) pre oblasť verejného obstarávania bude v prvom rade zabezpečená výberom sudcov do správnych senátov na súdy, ktoré sa budú od 01.08.2021 zaoberať agendou verejného obstarávania (Nitra, Žilina, Košice). Reforma predpokladá postupné zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie sudcov v oblastiach práva, ktoré tvoria obsahové zameranie činnosti príslušného kolégia, v tomto prípade kolégia pre oblasť verejného obstarávania. Obsahové zameranie kolégií na správnych súdoch upraví zákon. Do úvahy prichádzajú aj iné možné riešenia, napr. možnosť pribrať odborných konzultantov, účasť odborných prísediacich v senátoch a pod.